Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 4.1970

Page: 72
DOI issue: DOI article: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1970/0078
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
Poznámky

1 Rukopis vznikol z potřeby poukázat na niektoré
súvislosti medzi vývinom nasej gotickej architektúry
a společenskými potřebami, reprezentovanými v oblasti
stavitelstva predovšetkým záujmami vznikajúcich a roz-
víjajúcich sa miest a městského živlu vóbec. Aj ked sme
si vědomí skutočnosti, že záujem nasej umelecko-histo-
rickej védy sa v súčasnosti musí orientovat predovšetkým
na monografické spracovanie jednotlivých čiastkových
tém, predsa len rad závažných úloh, akou je napr. Česko-
slovenská vlastivěda alebo příprava na súhrnný dejepis
slovenského výtvarného umenia móže vysvětlit i vznik
prehladných štúdií, poskytujúcich možnost nových
pracovných konfrontácií. Takto azda třeba pochopit
vznik predloženej štúdie, ktorej autor sa nazdáva, že
napr. závažný problém novej periodizácie slovenskej
gotickej architektúry bude možné nastolit s celou zá-
važnosťou až po novom prehodnotení vývinu nasej gotic-
kej plastiky a malby.
2 V. Mencl, Středověká architektura na Slovensku,
Praha—Prešov 1937, str. 244 a n., str. 256 a n.
3 J. S. Si kur a, Miestopisné dějiny Turca, Bratislava
1944, str. 63.
4 Ako dielo regionálnych a rustikalizovaných dielní
sú výtvarné výrazové prostriedky týchto stavieb zále-
žitosťou skór blízkých dielenských vzorov a pri ich apli-
kácii na danej stavbě nestál vždy v bezprostrednom po-
předí pozornosti dobové pokročilý slohový stupeň. Preto
móžu byť aj ťažko podkladem štýlovej periodizácie,
napriek tomu, že pre niektorú oblast boli svojím množ-
stvem rustikalizovaných poňatí tvaroslovia rozhodu-
júcim činitelom.
5 V. Mencl, Architektura středověku v zborníku
Umění na Slovensku, Praha 1938, str. 12.
6 Osobitne sa s ňou zaoberá naposledy V. Mencl
v štúdii Vztahy východného Slovenska ku gotike sliezsko-
polskej vetvy (Sborník Zo starších výtvarných dějin Slo-
venska, Bratislava 1965, str. 25—51).
7 Tak ako u středověkých miest vóbec, pochopitelné,
aj v případe Bratislavy rok 1291 nie je terminus ad
quem vzniku města, ale je výrazom už značné pokroči-
lého štádia vývinu městského organizmu. V našom pří-
pade to znamená, že městský patriciát v tomto období
už realizuje i zo stránky spoločenskej funkcie architek-
túry všetky základné objekty, ktoré súbor týchto funkcií
navonok vyjadrujú.
8 V. Mencl, Středověká města na Slovensku, Bratislava
1938, str. 79; porovnaj aj V. Wick, Dóm sv. Alžběty
v Košiciach, Košice 1936, str. 11a dalšie pramene a lite-
rátům uvádzanú obidvoma autormi.
9 J. Špirko, Umelecko-historické pamiatky na Spiši,
Spišská Kapitula 1936, str. 97—98.

10 Túto skutočnosť si možno ověřit i na základe analý-
zy, ktorú o urbanistickom a stavebnom výzore osád po-
vyšovaných v 14. stor. na mestá urobil V. Mencl v ci-
tovanej práci Středověká města na Slovensku.
11 O. Schürer—E. Wiese, Deutsche Kunst in der
Zips, Brünn—Wien—Leipzig 1938, str. 139.
12 Pozři umelecko-historickú analýzu levočských sta-
vieb a poukázanie na súvislosti s architektúrou v Sasku
v citovanej štúdii V. Mencla Vztahy východného Slo-
venska ku gotike sliezsko-potskej vetvy, str. 36—42.
13 Porovnaj pódorysy prízemia a poschodia zvolen-
ského zámku v knihe D. Menclová, Hrad Zvolen,
Bratislava 1954, str. 26 a 27 i jej typové určenie objektu
v súvislostiach so severotalianskymi kaštielmi na str.
35 a 36.
14 Slohové a časové zaradenie stavby do okruhu ta-
kýchto kaplniek, vzniknutých v Podunajsku (predovšet-
kým analogie s kap Inkou sv. Jána pri dominikánskom
kostole v Imbachu a dalších (uskutočnil V. Mencl
v publikácii Bratislava, stavebný vývin a pamiatky města,
Bratislava 1961, str. 59—62, ktorý ukazuje aj rozhodu-
júce súvislosti bratislavskej architektúry s uměním
viedenským, důležitým pre bezprostředné nasledujúcu
fázu bratislavskej gotiky poukázáním na velký význam
umenia Michaela Chnaba i v našom prostředí. Porovnaj
aj prácu R. K. Donin, Die Bettelordenskirchen in Öster-
reich, Baden bei Wien 1935.
15 V súčasnosti sa už v zásadě ukončil prieskum gotic-
kej etapy výstavby bratislavského hradu a nové vý-
znamné nálezy majú byť v najbližšej době publikované
v osobitnej štúdii autorov výskumu.
16 V. a D. Menclovi, 0 účasti Slovenska na vzniku
pozdněgotické architektury, Stencovo Umění, Sborník
dr. Z. Wirtha, Praha 1938, str. 61.
17 Osobitne sa touto otázkou okrem V. Mencla (v prá-
cach o stavebnom vývine Bratislavy) naposledy zaoberá
J. Bureš v štúdii Problém klenby bratislavského dómu
v zborníku Zo starších výtvarných dějin Slovenska,
Bratislava 1965, str. 67—79.
18 Tieto svorníky sú obohatené o reliéfně erby význam-
ných rodin miest i zemí Uhorska. Ich podrobný opis
prináša J. Ellenbogen, Zur Erinnerung an die feierliche
Consécration des neu errichteten Hochaltars im restaurirten
Sanctuarium des Krönungs-Domes in Pressburg, Pressburg
1867.
19 Okrem Wroclavi a Krakowa existuje skupina po-
dobných stavieb v Malopoïsku, napr. kostoly založené
Kazimírom Velkým vo Wislici (1350), Niepolomiciach
(1350—58), Stopnici (1362) a v Szydlowe (1355) — po-
rovnaj stať A. Bocbnfi.r, Krakow gotycki v publikácii
Krakow, jeho dzieje i sztuka, Warszawa 1965, str. 112.
loading ...