Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 4.1970

Page: 80
DOI issue: DOI article: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1970/0086
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
1K
Numizmatikov už dlhší čas zaujímala otázka
autora naj starších kremnických medailí z rokov
1508—1525. Napriek tomu doteraz nemožno
vyslovit úplný súhlas ani s jednou z vyslovených
hypotéz. V staršej literatúre sa za tvorců týchto
medailí zvykol považovat Bernard Beheim, krem-
nický komorský gróf, a to na základe značky
K B, ktorá sa objavuje na týchto medailách
a zároveň aj na súčasných minciach. Lajos Huszár25
túto domnienku zavrhol s poukazom, že išlo nie
o signatúru tvorců medaily, ale o kremnickú
mincovnú značku, na čo ostatně upozornil aj
Johanu Belházy.26 Spory, kto řezal razidlá naj-
starších kremnických medailí, ostávajú aj naďalej
nedoriešené. Přijatelné by sa zdálo kompromisné
riešenie, ktoré by připustilo autorstvo viacerých
majstrov, medzi nimi Hansa Kruega a azda aj
majstra Clausa. Na druhej straně však samy
medaily svedčia o nápadnéj štýlovej súvislosti;27
tento fakt, pravda, možnost viacerých autorov
cel kom nevylučuje. Medaily, ktoré vznikli v roz-
medzí rokov 1508—1525, nemajú ešte rozvitý
charakter medaily, tvořili skór přechodné Stádium
medzi mincou a medailon. Majů podobné ako
súčasné mince nízký a plochý reliéf. Na rozdiel
od portrétov na minciach, ktoré boli často neur-
čité, stylizované podlá starých zaužívaných vzo-
rov, ich tvorcovia kládli doraz na pochopenie
a vystihnutie individuálnych a charakteristických
rysov člověka. Najvyspelejšou medailon tejto
skupiny je portrétna medaila krála Ludovíta
z roku 1525. Medaila má vysoký reliéf; zrelým
portrétnym uměním, vyváženostou vzájomne sa
prenikajúcich plôch a kvalitou ražby sa blíži
k najlepším kremnickým ražbám, (kat. č. 9)
Rad vyspělých, pramenné doložených majstrov
kremnickej renesančnej medaily móžeme sledovat
od Krištofa Füssla. Najstaršia písomná správa
z roku 1536 ho spomína ako rezača želiez.28 To,
pravda, nevylučuje, že v Kremnici nepracoval
už skorej, rok 1536 sa všeobecne považuje za
dátum, kedy nastúpil funkciu rezača želiez.
Paulinyi29 předpokládá, že Füssl bol rodom z Krem-
nice.30 Je pravděpodobné, že pracoval v Kremnici
ešte před me no váním za rezača želiez, naj skór ako
pomocník majstra Clausa.31 Füssl bol významným
kremnickým občanom, dokonca bol dvakrát richtá-
rom (roku 1554 a 1560). Zomrel 28. augusta 1561.32
S0

Füsslovu medailérsku tvorbu spracoval Katz.33
Füsslove ražby sa dlho považovali za anonymné
práce z Jáchymova, až Katz na základe podrob-
ného preskúmania zachovaných razidiel vo Viedni
potvrdil Fialovu hypotézu,34 že ide o kremnické
a Füsslove práce.
Ťažiskom Füsslovej činnosti boli biblické me-
daily. Ich osobitá kompozícia bola najlepším po-
mocným kritériom pri určení jeho práč. Pre
Füsslovu tvorbu je charakteristické rozdelenie
plochy hladkou čiarou alebo listovým pletencom
na dve polkruhové polia. Horné pole je ťažiskom
medaily — nositelem figurálněj scény; v dolnom
poli (to je znak, ktorým sa Füsslove ražby odli-
šujú od práč iných majstrov) bývá text. Obraz
teda nepokrývá celú kruhovú plochu a text nie
je v opise. Jeho kompozície sú mnohofigurálne,
drobné postavičky aritmeticky priraďuje vedla
seba smerom k dějovému centru, ktoré je alebo
v střede (kat., č. av. 22, av. 31), alebo asymetricky
vysunuté zo středu (kat., č. rv. 22). Postavy zobra-
zuje v akcii s priliehavými gestami (kat., č. 31,
36). Účinnost scény sa snaží podpořit výberom
charakteristických postáv, například na morových
medailách ležiaci choří (kat. č. rv. 36) a mrzáci.
Füsslove práce překvapuj ú tvarovou čistotou
a proporciami postáv odetých do krátkých sukníc
s priliehavými nohavicami, alebo do zriasených
plášťov s velkými goliermi, ktoré umožňovali
využit reliéfně skratky. Pre Füsslove kompozičné
principy je dóležité využitie perspektivy ako
priestorotvorného elementu (kat., č. 22 a av. 21).
Pochopil možnosti stvárňovania bohatej rene-
sančnej ornamentiky, zdobí štípy stylizovanými
révovými lištami, rastlinnou ornamentikou vyplňa
prázdné miesta medailí a pozadie figurálnych
scén (kat., č. 14). Písmo umiestňuje na kartušiach
v dolnom poli medaily, aj tu volné segmenty
vypíňa ornamentikou. Písmená zhotovené pun-
cami starostlivo zachovávají! riadky, majú čisté,
jasné tvary humanistickéj majuskuly. Písmená
majú klínky a zachovávají! rozdiely medzi vlaso-
vými a tieňovými čiarami. Charakteristické pre
Füsslove písmo je písmeno Q s oblúčikovitým
dolným háčikom, ktorý nepretína brusko, ale
odstupuje od něho nadol.
Tvorba portrétnych medailí participuje na cel-
kovom objeme Füsslovej medailérskej činnosti
loading ...