Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (4.1970)

flikt divého draka symbolizuj úceho hrózu násilia
a rytiera prinášajúceho spravodlivost. Móžeme
hovořit o troch štádiách spracovania jurajovských
medailí, ktoré představujú takrečeno tri typy
jurajovských medailí. Jurajovské medaily bolí
cez celú druhů polovicu 18. stor. a v 19. stor. napo-
dobňované medailérmi mimo Kremnice (v samej
Kremnici sa juraj ovské medaily prestávajú razit
okolo 1750).
Jurajovskými medailami sa končí velká vývo-
jová perioda kremnického mcdailérstva, ktorá sa
niesla v znamení činnosti domácích majstrov,
vytvárajúcich a rozvijajúcich vlastnú tradíciu
kremnickej medaily.
Tvorba kremnických medailérov 16. a 17. stor.
má všetky znaky vyspělého, individuálneho me-
dailérskeho umcnía, zaručujúceho Kremnici vý-
znamné micsto v historii európskeho medailér-
stva týchto storočí. Ukazuje sa, že kremnické
medailérstvo súviselo s mcdailérskou tvorbou
v iných střediskách (napr. v Jáchymove) a možno
oprávněně předpokládat, že vzorom a podnetom
mnohých kremnických medailí boli oblůbené
grafické listy a předlohy. Najstaršou medailon,
pře ktorú sa podařilo nájsť zretelnú předlohu, je

medaila z roku 1525, zobrazujúca Eudovíta II.
na koni (kat., č. 16). Medzi zobrazením Eudovíta
II. a drevorezom Hansa Burgmaira sú nápadné
zhody. Zobrazenie postáv, prosiacich kovového
hada na rube kovověj medaily (kat., č. 36) má
mnoho spoločných znakov s drevorezom Hansa
Sebalda Behama „Kovový had“ (kat., č. 4)
z cyklu grafických listov ilustrujúcich scény
zo Starého zákona. Pravděpodobně mědirytinu
„Kristus na zemeguli“ H. S. Behama z roku 1546
mohol použit Ffissl pri modelácii rubu vďkonočnej
medaily z roku 1557 (kat., č. 29). Pravděpodobně
Dfirerova mědirytina „Adam a Eva“, aj keď tvo-
rivo prispósobená preneseniu dej a do malého for-
mátu a kovového reliéfu, bola předlohou medaily
Lukáša Richtera, ktorú zhotovil pre Martina
Muncha (kat., č. 95). Rub tejto medaily „Adam
a Eva pri strome poznania“ v zásadě sleduje Dú-
rerovu kompozíciu. Spomínané předlohy sú zrejme
iba zlomkom z celkového, dnes už takmer nezisti-
telného počtu vzorov a předloh kremnických
medailí. Problém si vyžaduje dlhé a systematické
skúmanie, tieto příklady sú iba ilustráciou skutoč-
nosti, že uměleckým názorom tých čias nevadilo
záměrné preberanie určitých prvkov a zvyklosti
priamo z rozšířených „vzorovníkov“.

V priebehu 16. a 17. stor. překonalo kremnické
medailérstvo bohatý slohový vývoj, ktorý možno
rozdělit na mekolko fáz. Pravda, pri určovaní
hraníc jednotlivých období narážame na tažkosti,
pretože nezriedka dve osobnosti, tvoriace v rov-
nakom čase, sú si z hladiska vývoj a slohu rozdielne.
Zároveň slohový vývoj neprebiehal rovnako rýchle
vo všetkých druhoch medailí. Niektoré, najma
medaily biblické, znakové a portrétně medaily
vysokých banských úradníkov sa vy ví jali pomal -
šie, ešte hlboko v 17. stor. sa opierali o renesančně
vzory. Nové prvky prenikali ovela rýchlejšie na
panovnické portrétně medaily.
Celkove možno rozdělit vývoj kremnického
medailérstva v 16. a 17. stor. na štyri obdobia:
I. 1508—1530: je to obdobie vzniku medailérstva
v Kremnici. Medaila v tomto období sa zbavila
svojej závislosti od mincí a tým sa připravila

póda pre velký rozvoj medailérstva v následujúcom
období.
II. 1530—1601 (přibližné): tvorba Christopha
Fússla, Lukáša Richtera, Abraháma Eiskera
a Joachima Elsholtza. Je to obdobie rozvoja
renesančnej medaily a súčasne obdobie najvyššieho
rozkvetu kremnického medailérstva.
III. 1601 —1690 (přibližné): obdobie sa začína
čimrosťou Michaela Socka. Prelínajú sa v ňom
prvky neskororenesančného a ranobarokového
medailérstva. V tvorbě Michaela a A. Socka, mono-
gramistu C. H. a oboch Hallerovcov prevažujú
neskororenesančné slohové znaky, u Hansa Gueta
a Hermanna Rotha nadobúdajú převahu rano-
barokové prvky.
IV. Asi od 1690 — koniec 1. pol. 18. stor.:
tvorba Jeremiáša Rotha s charakteristickými vyvi-
nutými barokovými slohovými znakmi.

85