Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 4.1970

Page: 150
DOI issue: DOI article: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1970/0156
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
diela (riešil ho Roman Ingarden)44 a problém jeho
správnej interpretácie, pochopenia. Rozhodujúce
při riešení toho je, ako sa pojme právě ona na-
dradená, ideálna oblast zmyslu.
Per analogiam k ludskému aktu, akým je na-
příklad pozdrav, ktorý Mannheim rozanalyzoval
do troch zmyslových vrstiev — objektívnej,
výrazovej a dokumentárněj4 5 — poňal Panofsky
umělecké dielo predovšetkým ako zdelenie, ba
dá sa povedať: zúžil ho na zdelenie, aby súčasne
jeho zmysel pochopil prevažne ako vkladanie
niečoho vopred daného a známého do diela:
Prvú vrstvu zmyslu nazýva vrstvou javového,
věcného, faktického zmyslu46 a znamená pre něho
vrstvu předmětněj identifikácie bezpředmětného.
Táto identifikácia je založená na nasej vitálnej
skúsenosti, teda vlastně na vopred daných spó-
soboch konštruovania světa. Je zřejmé, že je to
preto prvá vrstva apriority, vrstva vnášania
niečoho, čo bolo už před dielom známe a skon-
štruované. V umeleckom diele to znamená, že si
uvědomíme například obraz Ukrižovania ako
akéhosi muža visiaceho na kříži.
Ako podvrstvu zmyslu tejto vecnej roviny
chápe Panofsky vyjadrenie expresívnych hodnot
a nazýva ju preto vrstvou výrazového zmyslu.
Do roviny věcného zmyslu patří podlá něho preto,
že i výrazové hodnoty chápeme na základe vitálne j
skúsenosti. Vidíme, že už tu sa Panofsky zásadné
odlišuje od Mannheima. Ten ustanovuje výrazový
zmysel ako zvláštnu a samostatnú rovinu, nená-
ležiacu k vecnej rovině, pretože je právě podstatné
bezpředmětná. Preto Mannheim nepozná ani
Panofského druhů vrstvu, ktorú Panofsky nazýva
vrstvou zmyslu významu, alebo neskór aj kon-
venčným, druhotným významom47 (Panofského
totiž od Mannheima zásadné odlišuje právě
aprioristické chápanie zmyslu). Táto vrstva je
vlastně druhou rovinou apriority. Kozumieme jej
na základe našich vědomostí, ked například chá-
peme, že ono znázornenie muža na kříži znamená
Ukrižovanie. Ak sa apriorita prvej vrstvy preja-
vovala v konštitúcii tzv. „motívov“ na základe
vopred daných konštrukcií, tak apriorita tejto
druhé j vrstvy sa stupňuje, pretože znamená
spoj o vánic týchto motívov s tradovanými kon-
vcnciami. Tieto konvencie Panofsky nazýva roz-
právaniami (stories) alebo alegóriami a ich odkrý-
váme sa odohráva na základe textov a je záleži-
tosťou ikonografie. Ale tak konštituovanie mo-

tívov, ako aj týchto rozprávaní či alegorií sa
odohráva na základe vopred známého, na základe
pojmov. Je teda zřejmé, že v oboch vrstvách,
popierajúc zmyslovoplnú existenciu bezpredmet-
nosti, vyprázdňujúc formu, aby ju bolo možné
poprieť, zmysel sa stává vrstvou apriority, vrstvou
budovanou na vopred známom. Mohli by sme
teda azda povedať, že Panofsky stotožňuje zmysel
s námetom, s tým, čo bolo už definované, skon-
venčnené, hoci to nemuselo byť všeobecne známe.
Dielo v oboch týchto vrstvách je vlastně pasivný
odraz, připadne výraz, hoci niekolkovrstvový.
Dielo je reprodukcia spredmetnených zmyslov.
Na pozadí všetkého, ba dokonca i mímoumeleckej
konštitúcie světa vidí Panofsky identifikáciu
konvenčného. Je to tak aj vo vrstvo tretej?
Tretiu vrstvit zmyslu nazýva Panofsky podlá
Mannheima vrstvou dokumentárneho zmyslu, ale-
bo aj vrstvou vnútorného významu, obsahu.48
Je vrstvou, v ktorej sa objavuje podstata. Pa-
nofsky o nej hovoří: „...je chápanie pomocou
oných zistených základných princípov, ktoré
objasňujú základný postoj národa, obdobia,
triedy, náboženského alebo filozofického presved-
čenia . . (Studies in Iconology.) Je to vrstva,
ktorá sa v diele realizuje neuvedomele, ktorú si
tvorca sám neuvědomuje, ktorá ho takrečeno
prezrádza, ako prezrádza i jeho prostredie či dobu.
Táto vrstva pósobí spatné na vrstvy predošlé
a objasňuje ich existenciu a ich charakter, je
v istom zmysle zmyslom výběru látky, námětu,
ako aj spósobu ich spracovania. Týmto spatným
pósobením na predošlé vrstvy vytvára obnovené
póvodnú svetonázorovú a životnú totalitu.
V prvom vydaní svojej štúdie sa Panofského
chápanie tejto vrstvy zmyslu blížilo poňatiu
fenomenologickému a ontologickému (Panofsky
sa dovolává Heideggerovho chápania interpre-
tácie).49 Avšak už v Studies in Iconology opúšťa
fenomenologické stanovisko, stanovisko bezpred-
pokladovosti a neapriórnosti, úplné. Dovolává sa
tu oproti tomu novokantovca Ernsta Cassirera
a jeho filozofie symbolu. Tretiu vrstvu začína
Panofsky chápat tak, ako sa zváčša chápe dodnes,
ako odhalovanie „symbolických hodnot“.
Ernst Cassirer vyšiel z novokantovskej mar-
burskej školy, aby sa neskór v Hamburgu stal
hlavnou filozofickou oporou ikonológie. Umožnilo
to jeho ucenie o symbole. Cassirer poňal svět ako
1’udský duchovný výtvor, ako symbol: „Svět

150
loading ...