Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 4.1970

Page: 210
DOI issue: DOI article: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1970/0216
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
ských uměleckých historičiek K. Garasovej3 a M.
Aggházyovej,4 venujúce relativné značnú pozor-
nost Bratislavě a sumarizujúce poznatky ume-
leckej historie přibližné do polovice pätdesiatych
rokov, ale aj vzhladom na menný register, ktorý
zostavil zhrnutím Korabinského údajov a exccrp-
tov časopisu Pressburger Zeitung Endre Csatkai,5
a napokon aj v porovnaní s menným zoznamom
bratislavských výtvarníkov, ktorý z daňových
záznamov města v poslednom čase vyťažila
V. Luxová,6 v našom materiáli sa objavuje celý
rad nových mien. Obec známých maliarov sa
rozšiřuje napr. o ďalšieho člena rodiny Augustov-
cov — Juraj a Augusta, o Daniela Michhorna,
dvorného maliara grófa Jozefa Esterházyho, Jo-
zefa Kurtza, ktorého měno bolo doteraz známe iba
v súvislosti s mědirytinou zobrazujúcou slávnostný
sprievod pri přenesení ostatkov sv. Jána Al-
mužníka,7 Rudolfa Hildenbrandta, Gottfrieda Ha-
gera, spoluautora maliarskej výzdoby dómu sv.
Martina, d’ale j Andrej a Hedeckera, Kristiána
Kattnera, Jána Teofila Leithnera, Antona Nissla,
Františka X. Pichlera, Samuela Reina, maliara
a mramorára Františka Mittla a ď. Do zoznamu
bratislavských sochárov pribúda o. i. měno Jána
Auera, Jána Heffingera, Andrej a Huettera, An-
dreja Pieringera, Juraja Marschina, Jakuba Millera,
Dionýza Raismayera, s ktorého tvorbou sa stře-
táme neskór na Spiši, ďalej Jána Resbara (Rez-
bárika), Jána Schweigera. Rad doteraz registro-
vaných kamenárov sa rozmnožuje okrem iných
o Juraja Abta, Jakuba Aubacseka, Jána a Mateja
Hevinu, Tomáša Kammermayera, Martina Glasa,
Jána Petra Krailla, Františka Lindmajera, Martina
Lumptmajera, Jakuba Marxa, Jána Fridricha
Osta, Václava Ringlhona, Jána Krákoru, Fran-
tiška Kristiána Schreibera, Simona Stanmasslera,
Jána Rumpelmayera st., Gottlieba Texa a o celý
rad dalších. K měnám staviteiov pribúda Matej
Pirner, ale i sochár a medailér J. R. Donner.
Vynára sa celý rad mien murárov, ale aj nové mená
zlatníkov, ktoré nefiguruji! ani u J. Mihalika, ani
u E. Köszeghyho-Winklera.8 Objavujú sa mená
záhradných architektův, ktorých koncepcia dá-
vala v 18. stor. tvárnost parkom a záhradám
obklopujúcim paláce šlachty a vysokého kléru.
Pri známých měnách získané údaje v nejednom
případe značné upřesňujú dáta o časovom rozpátí
posobnosti toho-ktorého umelca. Tak napr. ma-
liarov Jána Petra Badera a Jána Michala Kimmer-

linga vedú daňové zoznamy v evidencii až od polo-
vice pätdesiatych rokov 18. stor., no podlá svě-
dectva matrik pósobili v Bratislavě už od po-
čiatku, resp. od polovice tridsiatych rokov;
podobné sochára a rezbára Krištofa Renthfurta
zaznamenávajú daňové zoznamy až od roku 1745,
no v matrikách sa jeho měno vyskytuje nepře-
tržíte od roku 1730; měno sochára a rezbára Jána
Pavla Rentfurthera daňové knihy napr. vóbec
neregistrujú. Aggházyová ho uvádza k roku 1760
a 1768, no matriky ho vykazujú ešte aj roku 1785.
Časové korekcie sa vyskytujú v celom rade dalších
prípadov.
Spoločenské vztahy, ktoré sa odzrkadïujù najmä
v krstných a sobášnych matrikách, naznačujú
neraz okruh či prostredie posobnosti a spolu s dal-
šími záznamami, ktoré vďaka důkladnosti matri-
károv a vďaka ich koreniu sa před honosnými
titulmi Specifikuj ú bližšie eventuálně výnimočné
postavenia umelca, sú súčasne ukazovatelom,
ktorým smerom by sa mohlo uberať dalšie archívně
pátranie. Tak napr. o viedenskom maliarovi
Jánovi Millitzovi, po ktorom sa doteraz od roku
1777 strácali stopy, sa dozvedáme, že v nasledu-
júcich rokoch pósobil v Bratislavě ako dvorný
maliar arcibiskupa. O maliarovi Matějovi Igná-
covi Fidlerovi, ktorý sa roku 1732 ako vdovec
žení v Bratislavě a odvtedy tu tiež sústavne
pósobí, z matričných záznamov vysvitá, že bol
dvorným maliarom předsedu Uhorskej komory,
grófa Juraja Erdódyho. Na spoločenské styky
a možnost případného dokreslenia výtvarného
profilu J. R. Donnera na základe jeho doteraz
neznámého titulu „cisárskeho architekta“ sme
už poukázali v osobitnej glose.9
Sonda do niekolkých ročníkov matrik obce
Devin (dnes administrativněj súčasti Velkej Brati-
slavy) naznačuje, akým plodným zázemím brati-
slavského, . ale i slovenského sochárstva vóbec
bola táto obec, známa v minulosti velkým kame-
ňolomom. Z nej vyšla o. i. nielen rozvětvená,
v duchu Donnerových tradicií pósobiaca rodina
sochárov Stanmasslerovcov, ale aj početná, nie-
kolko generácií zahrnujúca rodina Rumpelmaye-
rovcov, v ktorej kamenárske řemeslo prechádzalo
z otca na syna takmer po dve stáročia.
Z účtov dómu sv. Martina sa dozvedáme o čin-
nosti doteraz iba menom známých maliarov
Jána Petra Badera, Jozefa Kurtza, dalej o posob-
nosti Trogerovho pomocníka maliara Jozefa Bern-

210
loading ...