modelovaných úst či vystupujúcej brady. Takisto
rúcho plášťa, ktoré lahodné splývá z hlavy žien,
je v oboch prípadoch poňaté příbuzné. Názorová
spátost Piety a Márie z novobanského štípu, ako
aj autorova posobnost v oblasti Novej Baně,
Banskej Štiavnice a okolia zhruba v rokoch 1844
až 1853, kedy autor odišiel do Levoče, vytvárajú
dalej časový rámec vzniku skúmanej práce.
Pieta z Hodruše tak rozšiřuje naše podnes
poměrně kusé vědomosti o Faragóovej predle-
vočskej tvorbě. Ked sa stopa po jeho prvotině —
soške rezanej z dřeva, ktorú roku 1873 věnoval
bývalému Matičnému múzeu A. Truchlý (pozři
Národné noviny, roč. 1873, č. 60, str. 1: Dary
Matičnému múzeu), po konfiškácii zbierok roku
1875 a ich převoze do Nitry a Budapešti nenávrat-
né stratila, chýbal nám akýkolvek konkrétny
doklad autorovej rezbárskej činnosti. Pieta preto
zapíňa tuto medzeru ako nateraz jediná hypote-
tická ukážka z Faragóovej drevenej plastiky.


3. Ludový rezbár, Pieta, Repište, polychrómované dřevo,
prvá pol. 19. stör. (SNM Bratislava)

244