DOI Heft:
III.
DOI Artikel:Biathová, Katarína: Nástenné mal'by vo Velčiciach
DOI Seite / Zitierlink:https://doi.org/10.11588/diglit.51371#0252
prepisom legendárného déjà a v mravoučné j,
lebo morálny význam jednotlivých epizod udává
v súčte sumu křesťanské j mravouky.7
Situovanie výjavu medzi obrové nohy nic je
iba záležitosťou obrazovej kompozície, ale má
presne vymedzený symbolický význam.8 A to
hned dvojitý: vyjadřuje porážku zla personifiko-
vaného Dagom a súčasne víťazstvo Krištofa nad
netvorom Rcprobom (Offerom), ktorý podrobe-
ním sa božskému dietaťu vlastně překročil sám
seba. Správnost takéhoto výkladu potvrdzuje
pololevia fyziognómia obrovej hlavy, typologicky
pripomínajúca symbol evanjelistu Marka. A to je
ďalšou ikonografickou zvláštnosťou velčického
obrazu. Ikonografická literatúra uvádza totiž túto
typovú variantu iba ako zvláštnost doloženú
doteraz jediným príkladom, aj to len v knižnéj
malbě: v Usuardovom martyrologiu Zwiefalten-
ského kláštora.9
Bude zaujímavou, hoci nelahkou úlohou vědec-
kého výskumu zistit, odkial sa na fasádě malého
vidieckeho kostola vzala takáto tematicky obmě-
něná, obsahové zložitá kompozícia a jej unikátna
ikonografia. Pripísať to ako vlastný ideový produkt
velčickému majstrovi je krajné problematické
vzhladom na remeselnú úroveň diela, ktorá opráv-
ňuje isté pochybnosti o myslitelských vlohách
autora. Proti miestnej proveniencii svědčí i ne-
adekvátna kultúrna klíma v prostředí poddanskej
obce, ktorá v středověku nemala ani samostatnú
faru.10 Naša kompozícia musela teda vzniknúť
podlá předlohy zrejme staršej, majúcej kořene
v období před vykrystalizováním nám známého
typu, t. j. v době před 12. stor. Bude nutné pre-
skúmať otázku jej po vodu, preverit nálezové
možnosti dalších nástěnných pendantov a napo-
kon vysledovat mieru zakotvenosti tejto ikono-
grafické j varianty v našom stredovekom maliarstve.
Isté ikonografické zhody s velČickým doplňkovým
výjavom nájdeme v jeho tematickom náprotivňajš-
ku v Couddes (Loir-sur-Cher)11 z konca 12. stor.
Tento sa, pravda, pohybuje v jedinej obsahovo-
tematickej rovině; predsa zaujme podobnosťou
obrazovej výstavby, navlas zhodnou gestikou
Baga12 i prítomnosťou bestiárnych ozdob křesla.
Štýlove sa sice obe malby úplné líšia a hladat
medzi nimi priamy súvis by nemálo zmyslu.
Příbuznost spomenutých momentov však nazna-
čuje jeden z možných smerov budúceho výskumu
nadhodenej problematiky.
Bohatstvo nálezov na fasádách velčického
kostola oprávňuje domnienku, že by prieskum
interiéru takisto mohol odhalit vela zaujímavého
pre umeleckú históriu. Ak totiž neskorším úpravám
nepadli za obet staré omietky priečelí, dá sa před-
pokládat, že ani v interiéri nedošlo pri dalších
výmalbách k otlceniu póvodných omietkových
vrstiev. Zial, oddialením renovácie chrámového
interiéru sa i možnosti prieskumu časové posunuli
do neurčitá.
Poznámky
1 Patrocínium sv. Trojice sa viaže k vysviacke roku
1719. Z archívnych prameňov ne vy svitá, či sa vztahovalo
i na zaniknutý kostol.
2 Súpis pamiatok na Slovensku III, Bratislava 1969,
365.
3 Prieskum vykonali na jar 1969 Vladimír Úradníček
a Karol Kahoun. Vyhodnotili ho v nálezovej správě pre
Krajskú pamiatkovú správu v Bratislavě.
* Súpis pamiatok na Slovensku III (v tlači)
5 H. Aurenhammer, Lexikon der christlichen Ikono-
graphie, Wien 1965, str. 443 (dalej Lexikon).
6 H. Aurenhammer, Lexikon, str. 443. Obor obklo-
pený scénami legendy je známy v nástennom maliarstve
alpských zemí. Dokumentujú ho ale iba pamiatky z rané-
ho obdobia, před vykrystalizováním závazného typu bez
legendárných scén.
7 Z motivu rýb v Dagových rukách možno vytušit
i tretiu významoví! rovinu s eucharistickou náplňou.
Zakódovanie trojjediného obsahu do epicky trojmocného
námětu by bolo v úplnom súlade so špekulatívnostou
středověkého myslenia, ktoré s obl’ubou siahalo k číselnej
mágii, aby pomocou nej vytváralo zložité ideové kon-
štrukcie. Žial’, zo značné zničenej malby sa nedajú vyčítat
ďalšie konkréta, ktoré by túto hypotézu podpořili, či vy-
vrátili.
8 Víťaz — v duchu stredovekej obrazovej symboliky —
šliape po porazenom. V našom případe ide o kompromis
s kompozíciou obrazovej výstavby. Situovat výjav pod
obrové chodidlá by pri zachovaní rozmerov malby zna-
menalo podstatné zmenšenie hlavnej figury, t. j. zníženie
čitatelhosti na dial'ku. Využila sa teda volná plocha
v rozkroku noh pri zachovaní ideového záměru, vyme-
dzujúcemu Dagovi hanlivé postavenie porazeného v ob-
raze.
9 H. Aurenhammer, Lexikon, str. 443.
10 V súpise pamiatok na Slovensku sa uvádza, že boli
príslušenstvom hradu Jelenec. Dodnes nie sú samostatnou
farnostmi. Ich filiálně postavenie v středověku dokumen-
tuje chýbanie kostolnej veže až do 16. stor.
11 Paul Deschamps, Marc Th i b out: ,,La peinture
murale en France au début de l'époque gothique, CNRS,
Paris 1963, str. 54, tab. XIX.-3.
12 Jednoznačné ho identifikuje nápis HIC EST DAN-
NUS, čo v našom případe nasadzuje korunku ostatným
ident ifikačným argumentům.
246
lebo morálny význam jednotlivých epizod udává
v súčte sumu křesťanské j mravouky.7
Situovanie výjavu medzi obrové nohy nic je
iba záležitosťou obrazovej kompozície, ale má
presne vymedzený symbolický význam.8 A to
hned dvojitý: vyjadřuje porážku zla personifiko-
vaného Dagom a súčasne víťazstvo Krištofa nad
netvorom Rcprobom (Offerom), ktorý podrobe-
ním sa božskému dietaťu vlastně překročil sám
seba. Správnost takéhoto výkladu potvrdzuje
pololevia fyziognómia obrovej hlavy, typologicky
pripomínajúca symbol evanjelistu Marka. A to je
ďalšou ikonografickou zvláštnosťou velčického
obrazu. Ikonografická literatúra uvádza totiž túto
typovú variantu iba ako zvláštnost doloženú
doteraz jediným príkladom, aj to len v knižnéj
malbě: v Usuardovom martyrologiu Zwiefalten-
ského kláštora.9
Bude zaujímavou, hoci nelahkou úlohou vědec-
kého výskumu zistit, odkial sa na fasádě malého
vidieckeho kostola vzala takáto tematicky obmě-
něná, obsahové zložitá kompozícia a jej unikátna
ikonografia. Pripísať to ako vlastný ideový produkt
velčickému majstrovi je krajné problematické
vzhladom na remeselnú úroveň diela, ktorá opráv-
ňuje isté pochybnosti o myslitelských vlohách
autora. Proti miestnej proveniencii svědčí i ne-
adekvátna kultúrna klíma v prostředí poddanskej
obce, ktorá v středověku nemala ani samostatnú
faru.10 Naša kompozícia musela teda vzniknúť
podlá předlohy zrejme staršej, majúcej kořene
v období před vykrystalizováním nám známého
typu, t. j. v době před 12. stor. Bude nutné pre-
skúmať otázku jej po vodu, preverit nálezové
možnosti dalších nástěnných pendantov a napo-
kon vysledovat mieru zakotvenosti tejto ikono-
grafické j varianty v našom stredovekom maliarstve.
Isté ikonografické zhody s velČickým doplňkovým
výjavom nájdeme v jeho tematickom náprotivňajš-
ku v Couddes (Loir-sur-Cher)11 z konca 12. stor.
Tento sa, pravda, pohybuje v jedinej obsahovo-
tematickej rovině; predsa zaujme podobnosťou
obrazovej výstavby, navlas zhodnou gestikou
Baga12 i prítomnosťou bestiárnych ozdob křesla.
Štýlove sa sice obe malby úplné líšia a hladat
medzi nimi priamy súvis by nemálo zmyslu.
Příbuznost spomenutých momentov však nazna-
čuje jeden z možných smerov budúceho výskumu
nadhodenej problematiky.
Bohatstvo nálezov na fasádách velčického
kostola oprávňuje domnienku, že by prieskum
interiéru takisto mohol odhalit vela zaujímavého
pre umeleckú históriu. Ak totiž neskorším úpravám
nepadli za obet staré omietky priečelí, dá sa před-
pokládat, že ani v interiéri nedošlo pri dalších
výmalbách k otlceniu póvodných omietkových
vrstiev. Zial, oddialením renovácie chrámového
interiéru sa i možnosti prieskumu časové posunuli
do neurčitá.
Poznámky
1 Patrocínium sv. Trojice sa viaže k vysviacke roku
1719. Z archívnych prameňov ne vy svitá, či sa vztahovalo
i na zaniknutý kostol.
2 Súpis pamiatok na Slovensku III, Bratislava 1969,
365.
3 Prieskum vykonali na jar 1969 Vladimír Úradníček
a Karol Kahoun. Vyhodnotili ho v nálezovej správě pre
Krajskú pamiatkovú správu v Bratislavě.
* Súpis pamiatok na Slovensku III (v tlači)
5 H. Aurenhammer, Lexikon der christlichen Ikono-
graphie, Wien 1965, str. 443 (dalej Lexikon).
6 H. Aurenhammer, Lexikon, str. 443. Obor obklo-
pený scénami legendy je známy v nástennom maliarstve
alpských zemí. Dokumentujú ho ale iba pamiatky z rané-
ho obdobia, před vykrystalizováním závazného typu bez
legendárných scén.
7 Z motivu rýb v Dagových rukách možno vytušit
i tretiu významoví! rovinu s eucharistickou náplňou.
Zakódovanie trojjediného obsahu do epicky trojmocného
námětu by bolo v úplnom súlade so špekulatívnostou
středověkého myslenia, ktoré s obl’ubou siahalo k číselnej
mágii, aby pomocou nej vytváralo zložité ideové kon-
štrukcie. Žial’, zo značné zničenej malby sa nedajú vyčítat
ďalšie konkréta, ktoré by túto hypotézu podpořili, či vy-
vrátili.
8 Víťaz — v duchu stredovekej obrazovej symboliky —
šliape po porazenom. V našom případe ide o kompromis
s kompozíciou obrazovej výstavby. Situovat výjav pod
obrové chodidlá by pri zachovaní rozmerov malby zna-
menalo podstatné zmenšenie hlavnej figury, t. j. zníženie
čitatelhosti na dial'ku. Využila sa teda volná plocha
v rozkroku noh pri zachovaní ideového záměru, vyme-
dzujúcemu Dagovi hanlivé postavenie porazeného v ob-
raze.
9 H. Aurenhammer, Lexikon, str. 443.
10 V súpise pamiatok na Slovensku sa uvádza, že boli
príslušenstvom hradu Jelenec. Dodnes nie sú samostatnou
farnostmi. Ich filiálně postavenie v středověku dokumen-
tuje chýbanie kostolnej veže až do 16. stor.
11 Paul Deschamps, Marc Th i b out: ,,La peinture
murale en France au début de l'époque gothique, CNRS,
Paris 1963, str. 54, tab. XIX.-3.
12 Jednoznačné ho identifikuje nápis HIC EST DAN-
NUS, čo v našom případe nasadzuje korunku ostatným
ident ifikačným argumentům.
246