Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (4.1970)

4. Karol Lacko: Plaketa pre BIB, bočný pohl’ad


konkrétného umenia — základných geometrických
telies. Tieto komponuje, zostavuje, posúva do
priestoru. Trojdimenzionálny priestor sa tak stává
súcasťou jeho plastického výtvoru a navodzuje
základný kinetizačný moment.
Týmito dvorná prvkami — překonáním sub-
jektivného rukopisu a tendenciou k súvzťažnosti
trojdimenzionálneho priestoru a vlastného plas-
tického výtvoru integruje vo svojej práci dva
najdóležitejšie aspekty moderného umenia 20.
stor., tak ako ich apostrofuje W. Hoffmann
v predhovore ku katalogu č. 27 — „Kinetika“ -
pre rovnomennú výstavu Múzea 20. storočia
vo Viedni.
Prvé medzinárodné Bienále ilustrácií v Brati-
slavě 1967 — BIB — poskytlo K. Lackovi ďalšiu
možnost vyskúšať nosnost koncepcie, ktorú začal
plaketou pre Slovensku akadémiu vied. Vytvořil
dvojstrannú plaketu z liateho bronzu, tvarova-
ného frézováním, s gravírovaným písmom v roz-
meroch 86 X 76 x 20 mm. Plaketa v obryse
mierne zvislo pretiahnutého obdížnika je kompo-
novaná zo symetricky usporiadaných štyroch

obdížnikových plošných útvarov, ktoré vznikli
rozpolením základného obdížnika středovými osa-
mi. Středová symetria sa uplatňuje v principe
pozitívno-negatívneho striedania plochých hra-
nolov. Základný ,,plán“ tvoří hmota roviny,
oddelujúca a zároveň spájajúca (ako negativna
hmota) dve a dve zvislé dvoj hranolové polovice
plakety. Kompozičným previazaním a obsahovým
ťažiskom plakety je vlastný písmový symbol BIB,
převzatý podlá návrhu typografickej značky
akad. mal. M. Cipára. Autor plakety ho aplikoval
bezo změny, ako volný negativny objem. Kom-
pozíciu plakety převzal z výstavného plagátu
od grafika M. Veselého.
Perforáciou hmoty plakety vzniká tu kinetizačný
moment, ruší sa ,,predný“ a ,,zadný“ pohl’ad.
Hmota plakety sa stává dynamizovaným význa-
movo-plasticky integrovaným celkom. Překračuje
svoje tradičné hranice plaketového pôisobenia,
stává sa priestorovým — v súhlase so svojou
funkciou — multiplikováným objektom.
Novost takéhoto riešenia ocenila medzinárodná
porota V. Bienále mladých v Paříži v lete 1967.
Karol Lacko získal za kolekciu plakiet mimoriadne
uznanie a spolu s ním možnost realizovat niektorý
zo svojich budúcich návrhov v spolupráci s Pa-
řížskou mincovňou.
Toto ocenenie na najvyššom medzinárodnom
fóre mladých umelcov oprávňuje nás ku konšta-
tovaniu, že súradnice súčasného výtvarného po-
kroku sa nestanovujú len v tradičných ohniskách
výtvarnej kultúry, ale vznikajú všade. V Paříži,
Tokiu, New Yorku, Bratislavě.

Poznámky
1 Enkláva medailérskej činnosti kremnickej mincovně
v 16. stor. a činnost V. a L. Dunajskovcov v 19. stor.
nestačia sklenúť oblúky súvislej vývinovej linie. Dějiny
tohto žánru, podmieňujúceho svoju existenciu v sloven-
ské j výtvarnej kultúre absolútnym nedostatkem repre-
zentatívnej spoločenskej objednávky, sú viac ako skrom-
né. Medaila, podlá Jacoba Burkhardta ,,drobný peniaz
slávy,“ nemala v slovenskom prostředí koho oslavovat,
lebo až do roku 1918 osobnosti, ktoré mohli byť inšpira-
tívnou zámienkou pre jej vznik, boli v podmienkach
národnej neslobody bud politicky perzekvováné, alebo
asimilovali k inonárodným kultúram, ktoré ich propa-
govali z vlastných zdrojov.
2 „Medailérska trorba v Československu v letech
1945—1965,“ Výtvarné umění 6, 1965.

250