Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 4.1970

Page: 251
DOI issue: DOI article: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1970/0257
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
Fedor Kresák

Na okraj otázky osoby projektanta kostola sv. Trojice v Bratislavě

Bratislavský kostol sv. Trojice je najvýznamnéj-
šou centrálnou chrámovou stavbou vrcholného
baroka na Slovensku. Postavený bol v rokoch
1717—1725 podlá plánov z roku 1715. Na domáce
tradicie nenadväzuje, naopak: súvisí s architek-
túrou cisárskej Viedne, prežívajúcej po víťazstve
nad Turkami koncom 17. a začiatkom 18. stor.
obdobie svojho najváčšieho rozkvetu. Projektanta
tejto stavby nepoznáme, tušíme však, že ním
móže byť niektorý z popredných viedenských
architektov.
Kostol sv. Trojice je podorysne — nie však
fasádou — blízko příbuzný chrámu sv. Petra
vo Viedni (1702—1734), a to celkom správné bolo
východiskům úvah o ůsůbe projektanta bratislav-
ské j stavby i v minulosti. Oba chrámy sú typmi
centrálnych stavieb s bůčnými lúčůvitů prirade-
nými priestůrmi, půdriadenými kupolou zaklenu-
tému oválnému hlavnému priestoru, sů zdůrazně-
ním orientácie na hlbkovú os predlženým pres-
bytériom; tento typ stavieb reprezentuje v Ra-
kúsku svojou tverbou J. B. Fischer z Erlachu,1
kterému sa viedenský kůstůl póvedne pripisůval
i napriek tomu, že o priamej súvislosti stavby
s jeho osobou niet dokladu. Neskoršie viedenský
chrám pripísal B. Grimschitz J. L. Hildebrandtovi
na základe nesprávnej atribúcie.2 Grimschitz
připisuje autorstvo viedenského svátopeterského
kostola Hildebrandtovi na podklade příbuznosti
tohto chrámu s kostolom v Jablonpom v Podjěš-
tědí, ktorého stavbu Hildebrandt niekolko rokov
viedol, napriek tomu, že obe stavby sú podorysne
diametrálně odlišné; kostol v Jablonnom (1699 —
1729) je zbudovaný na principe vzájomného prie-
niku geometrických telies s aktivnějšími vedlaj-
šími priestormi voči hlavnému, teda na proti-

chodnej stavebnej myšlienke, ktorú do barokovej
architektúry vnáša Turínčan Guarino Guarini.
Grimschitz móže svoju domníenku oprieť iba
o zrejmú příbuznost fasád, tu však dokazuje
Hildebrandtovo autorstvo viedenskej fasády fasá-
dou v Jablonnom bez toho, že by sa mu podařilo
presvedčivo dokázat jeho autorstvo fasády v Jab-
lonnom. Navýše obchádza skutečnost, že dnešná
podoba viedenskej fasády pochádza až z roku
1734 a zře jme nebola dokončená v povodně na-
vrhnutej podobě. Kedze teda aspoň kupolou
zaklenutý priestor viedenského kostola od Hilde-
brandta zrejme nepochádza, nemožno ani brati-
slavský kostol rátat do okruhu jeho tvorby, ako
to robila staršia slovenská umeleckohistorická
literatúra.
Projektanta viedenskej stavby teda nepoznáme;
okrem Fischera a Hildebrandta bývajú uvádzané
i mená Gabriele Montani,3 ktorý stavbu spociatku
viedol, Pietro Bianco či niekto z rodiny Galii
Bibienovcov,4 avšak bez přesvědčivého dókazu.
Porovnáním bratislavského a viedenského kostola
však zistíme i rozdiel v kvalitě oboch objektov:
starší viedenský — v době stavby jedna z naj-
atraktívnejších budov cisárskej Viedne — je aj
umělecky hodnotnější a pře Bratislavu bol zrejme
vzorom. Zdá sa byť pravděpodobné, že bratislav-
ský kostol bol postavený niekým, kto sa zúčastnil
na projektovaní či stavbě viedenského. Měděná
doštička z roku 1707, nájdená pri renovácii vie-
denského chrámu, uvádza mená troch stavitelov,
ktorí stavbu viedli: Francesca Martinelliho, Franza
Jänggla a Christiana Öttla, ako aj paliera Giuseppe
Ursiniho.5 Martinelli 28. X. 1707 zomrel a na
vyhotovení plánov bratislavského kostola sa
zúčastnit už nemohol. Jeho najstarší syn, Anton

251
loading ...