Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1983

Page: 16
DOI issue: DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1983/0022
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
16


(i. Martin Benka, Drevorubačipod Salatínom, olej, 1930—1931. Foto A. Červená

destinácie. Tak sa stane, že Benkovo výtvarné snaže-
nie zostáva na polceste. Nesmeruje objektivně k to-
tálnej deskripcii psychosomatickej, ani myšlienkovej
prapodstaty národa (ak je vóbec možné, aby takúto
métu umenie svojimi prostriedkami dosiahlo), ale ju
dodatočne imputuje, mýtizuje vlastnú, hlboko sub-
jektivná představu o nej.
„Umělci sa mali orientovať na folklór, na dědinu,
na svojráz, nepřijímat podněty zo světa, žit len zo sta-
rých domácích hodnot“ — tieto kritické šlová Stefana
Krčméryho na adresu koncepcie umenia konzervatív-
nej časti slovenskej inteligencie, vyslovené už roku
1922, neboli dlho osamotené. Už v tých časoch sa
začína formovat mladá generácia nasej umeleckej
teorie, najmä v okruhu časopisu DAV, ktorá definuje
zásady umeleckej tvorby na avantgardných pozíciách
proletárskej kultúry. Vo svetle týchto tendencií sa

stávajú snaženia Benku a jemu podobných anachro-
nickým fenoménom.
Benkov model člověka a světa sa takto už v čase
svojho vzniku stává vývinovo neaktuálnym. Glori-
fikácia národnej tradicie obsahovala v sebe příliš mno-
ho filiácií retardačnej povahy, aby mohla pósobiť
na další vývin nášho maliarstva.
III
Specifická dualita vztahu regionalizmu a historizmu
sa celkom symptomaticky odrazila aj v žánrové moti-
vovanej časti diela Imricha Weinera-Krála. Jeho umě-
lecké hl'adanie sa stalo příkladem solitéra, ktorý pre-
šiel dějinami našej výtvarnej kultúry, aby zanechal
po sebe relativné osamělé a izolované dielo. Jeho
loading ...