Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1983)

9- Cyprián Majerník, Mladucha, olej, 1933. T’oto M. Robinsonová

Na roždí el od starších vzorov je v týchto obrazoch
zobrazenie člověka a světa maximálně zobjektivizo-
vané. Maliar nechce a nepociťuje pozitivnu vnútornú
väzbu k témě. Z „existenčnej“ transcendencie etnika
sa stává existenciálna paródia námětu. Je priam požit-
kům sledovať, akými minucióznymi prostriedkami
dosahuje Cyprián Majerník tento revolučný posun
významu námětu. Intimita, komorná apretácia
témy vyznieva v konečných dósledkoch ako neurči-
tosť, nonsens a absurdita zobrazovanej folklórnej scény.
Poetickosť 1’udopisných ikonografických komponentov
sa v takomto prostředí premieňa v smutnú fraškovitosť
obrazového výjavu. člověk je determinovaný svojou
vytrhnutosťou z kedysi jemu vlastného prostredia. To,
čo možno chcelo byť tak trochu sentimentálnou spo-
mienkou na blednúci film detstva, v spomínaných
,,nečakaných“ súvislostiach sa premieňa v racionálny
obraz odcudzenia národa svojmu světu a svojmu
vedomiu.

Spomínané Majerníkove výtvarné kreácie možno
teda interpretovat vo viacerých rovinách. V prvom
významovom pláne vyjadrujú rozhodná dištanciu
od folklórnej inšpirácie v každej jej podobě. Napokon
vtedajšia konjunktúra sladkasto gýčovitého žánrového
sentimentu poskytovala maliarovi dosť dóvodov na
parodické tendencie. Tieto obrazy sú však zároveň aj
programovým vyjádřením rozhodnosti umelca k obsa-
hovému prekomponovaniu žánrového základu z po-
lohy tendenčnosti etnologickej do podoby sociálno —■
kritickej.
Existuje akási vnútorná zákonitost latentnej pole-
miky s modelom etnickej transcendencie člověka,
ktorá sa neustále vynára v priebehu historických pre-
mien nášho maliarstva. Aj Ján Želibský vytvořil nie-
kol’ko diel podobného zamerania (Narodenie proletára,
1933, Svadba za dědinou, 1933). Jeho mutácia persifláže
témy je menej významovo komplikovaná, zato však
sociálně konkrétnejšia a zakotvenejšia.