Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1983

Page: 38
DOI issue: DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1983/0044
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
38


5. Edmund Gwerk, Vichrica, olej, 1928. Foto SNG

dušene povedané — nie od člověka k spoločnosti
(k světu), ale od světa k člověku, ktorý je pre maliara
základným a jediným predmetom umeleckej analýzy.
Svět sa realizuje cez člověka a človekom a iba ním
nadobúda logiku a zmysel. Tento světonázorový solip-
sizmus je základnou premisou Jakobyho tvorby,
pravda, obnažené sa uplatňujúcou až v jeho neskoršom
diele.
Úvahy o sociálně determinovanom modele člověka
a světa v nasej modernej malbě ukončíme dielom
maliara, ktorý v mnohom súvisel s problematikou
východoslovenskej moderny. Tvorbou Edmunda Gwerka
sa totiž sociálně motivované východoslovenské ma-
liarstvo přesadilo z uzavretej regionality do celkových

kontextov nasej modernej maïby.18 Jeho názorové
vyzrievanie bolo priamo ovplyvnené príkladom tvorby
Konstantina Bauera, Eugena Krona a Elemíra Ha-
lásza-Hradila. Avšak najmä mýtotvorné maliarstvo
Antona Jasuscha, ktoré Gwerk spoznal na maliarovej
bratislavskej výstave roku 1924, zanechalo nezmaza-
tel’né stopy pre další tvořivý i světonázorový rast vtedy
dvadsaťdeváťročného maliara. Hned vzápátí zazna-
menáváme prvú kulmináciu jeho tvorby (1924—1932)
v dvoch vlnách, v ktorých sa ustálilo ideové zameranie
jeho malby.
„Horská symjónia“ (1924) je prvý z radu obrazov,
v ktorých sa Gwerk usiluje o Jasuschom inšpirovanú
panteistickú víziu světa. Tieto diela „s prevládajúcim
loading ...