Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1983

Page: 52
DOI issue: DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1983/0058
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
tvary postáv, a k použitiu kontrastov priamych farieb.
V týchto súvislostiach třeba spomenúť aj Ferdinanda
Hložníka, ktorý okrem pracovnej (napr. Kopáčky,
1946) a intimně ladenej témy (napr. yyna pri stole,
1947) spracúva aj tematiku Slovenského národného
povstania (napr. Cez Povstanie, 1946).
Pravda, autorov, ktorí v rokoch 1945—1948 tvořili,
je nepochybné viac, než sme mohli čo i len niekolkými
větami spomenúť. Našou snahou bolo zachytiť aspoň
v náznakoch vývoj a premeny výrazových prostried-
kov a tematických okruhov nášho maliarstva, a preto
sme sa viac věnovali tvorbě tých umelcov, ktbrá ich
odráža. Tak sa například neušlo miesto Jánovi Mud-
rochovi, jednému z najvýznamnejších uměleckých
zjavov predchádzajúcich rokov, Jozefbvi Sturdíkovi,25
Ester Šimerovej, Júliusovi Němčíkovi, Edite Spanne-
rovej, Jurajovi Collinásymu a iným, ktorým by istotne
tiež patřilo.
Ak rozsah pasáže venovanej maliarstvu umožňoval
aspoň v obrysoch zachytiť tvorbu významných osob-
ností sledovaného obdobia, charakterizovat a de-
monstrovat na konkrétných dielach ich výtvarný ná-
zor a volbu tém, je to pre bohatstvo umělecky závaž-
ného materiálu takmer nemožné v disciplíně kresby,
obdobné ako v grafike. Všetci spomenutí umělci aj
poměrně intenzívně kreslili a viacerí z nich sa právě
v tomto čase stali významnými grafikmi. V kresbe
sa preto obmedzíme na tých autorov, ktorých ťažisko
tvorby spočívalo v tejto oblasti.
Kresba je zo všetkých výtvarných disciplín najin-
tímnejšia. Sprevádza umelca vo chvílach prvých
střetnutí s myšlienkou, je svedkom prvých dotykov
s realitou, motívom, aj prvým skúšobným kameňom
experimentovania. V nej sa zvyčajne vymedzuje okruh
výtvarníkovho zaujmu a formuluje jeho umělecký
názor. Jej velkou přednostou je, že nemusí byť vo svo-
jej vonkajšej podobě definitívna. Často je dielom
niekoTkých okamihov, čo však nevylučuje závažnost
myšlienkového posolstva, ktoré nesie. Snád preto, že
móže vzniknúť bez vel’kej přípravy a sleduje bez von-
kajších prekážok umělcovu myšlienku a zároveň doká-
že zhmotnit majstrovstvo jeho individuálneho prejavu,
venujú sa jej rovnako intenzívně maliari ako sochári.
Rýdzo expresívnu líniu v slovenskom umění nášho
storočia představuje Koloman Sokol. Osobitost jeho
prejavu vystupuje do popredia, ak ho porovnáme
napr. s Fullom, ktorý je jeho generačným druhom.
Hoci obaja vychádzajú z reality viděného světa, ich


6. Viliam Chmel, Dievča v kroji, olej, 1948—49. Foto J. Učníková

pohTad je diametrálně rozdielny. Kým Fulla nachádza
vo svete, ktorý ho obklopuje, najmá slnečné stránky
a premieta ich do estetických kvalit svojich obrazov,
Sokol drásavým pohladom obnažuje realitu. Je pří-
značné, že svoj přejav takmer úplné obmedzil na
čierno-bielu kresbu a grafiku. Akoby farba nemala
miesto v tomto svete biedy, poníženia, utrpenia a ne-
humánnosti. Tematický okruh záujmu, ale aj silu
výrazu jeho diela poznačila v ranom období jeho
tvorby sociálna nespravodlivosť a neskoršie hrózy
vojny. Napriek tomu, že ťažisko tvorby spočívá v my-
šlienkovom a etickom posolstve kresby, jeho pronikavý
talent tým, že uvolňuje expresívnu líniu a dává čierno-
bielym tvarom v zdanlivo náhodných kompozíciách
až farebné hodnoty, povyšuje jeho výpověď do roviny
majstrovstva. Sokolova kresba dozrela už na začiatku
štyridsiatych rokov. Diela, ktoré vytvořil v rokoch
1945—1948, sú už plné vyzreté [Aquarium, 1945, Pád,
1946, Potopa, 1946 a iné). Novou črtou tohto obdobia
loading ...