Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1983)

54

Dve dievčatá (1947) a ďalšie dlela sú dokladem Zme-
tákovho raného, no už zrelého grafického názoru.
Vel’koryso koncipovaný, robustné řezaný tvar ovládol
plochu listu, geometrizujúca štylizácia motivu nevy-
lučuje poetický podtón, ktorý je dedičstvom. vojnových
rokov.
Ako bolo Madame velkého zjednodušeného tvaru
s uplatněním dekoratívnych hodnot kompozície i de-
korativizujúcich prvkov v nej symptómom celej našej
grafiky povojnových rokov, dokládá aj tvorba V.
Hložníka, V. Chrněla a A. Klimu. Třeba pripomenúť,
že právě v tomto období začala grafika zasahovat do
vývoja viacerých výrazných uměleckých osobností;
kým v predvojnovom období bola najmä záležitosťou
Fullu, Galandu a Sokola a vojnové roky jej nepriali,
v skúmanom časovom úseku sa jej začala intenzívně
věnovat celá plejáda mladých výtvarníkov.
Alojz Klímo vo svojej inšpirácii siahol najhlbšie
k folklórnym zdrojom, k slovenskému ludovému dřevo-
řezu. Jeho Jánošík (1948) alebo Dievčatá (1948) priam
potláčajú volu zmocnit sa motivu vlastnou výrazovou
rečou. Viliam Chmel nadviazal vo svojom cykle drevo-
rezov k ludovým piesňam (1949—1950) popři 1’udo-
vom dřevořeze zjavnejšie na Fullovu grafiku z rokov
1937—1938. Žial, tieto práce už nepatria do proble-
matiky tejto štúdie.
Vincent Hložník je najplodnejším grafikom svojej
generácie. Systematická práca v grafike mu umožnila
v nasledujúcich rokoch sústrediť sa takmer výlučné
na tú to výtvarnú techniku. Už vtedy ovládol všetky
finesy grafického řemesla a podriadil jeho tvárné pro-
striedky svojmu uměleckému názoru. Pre jeho listy
z rokov 1945—-1948, najmä zo sklonku roku 1946
a z celého nasledujúceho roku je charakteristický pří-
klon k dobovej snahe o sumarizáciu tvaru a vyváženú
kompozíciu. Okrem všetkých už spomenutých inšpi-
račných zdrojov, ktoré sú spoločným menovatelbm
pre hladanie nového grafického názoru, třeba v Hlož-
níkovom případe spomenúť aj klasika slovenskej
moderny Mikuláša Galandu (jeho vplyv sa prejavil
napr. v dřevořeze Milenci, 1946). Dřevořezy z roku
1947 Krasojazdkyňa, Toaleta, Dievča a koně a mnohé
ďalšie, v ktorých vyhranil svoju individuálnu tvaro-
slovnú reč, ho svojimi kvalitami radia medzi najvýraz-
nejšie grafické zjavy druhej polovice štyridsiatych
rokov.
Osobitú pozornost si zasluhuje ilustrácia rokov 1945
až 1948. Rozvoj tejto disciplíny je úzko spátý nielen


7. Eugen Neván, Sediaca žena, (Mier), olej, 1946. Foto J. Učníková

s rozvojom kresby a grafiky, ale najmä vydavatel’skej
činnosti, ktorá viac než čokolvek iné odráža dobové
poměry a atmosféru. Podat vyčerpávajúci rozbor tejto
výtvarnej disciplíny v rokoch 1945—1948 je nad mož-
nosti tejto štúdie. Třeba preto upozornit len na naj-
významnejšie knižné tituly, ktorých ilustrácie sa svo-
jimi výtvarnými kvalitami zařadili medzi ozajstné
umělecké hodnoty obdobia.
Jedným z najvýznamnejších edičných počinov bolo
vydanie Novomeského zbierky Pašovanou ceruzkou
s ilustráciami Kolomana Sokola (1948). Tieto dřevo-
ryty patria k tomu najlepšiemu, čo Sokol vytvořil po-
čas svojho krátkého pobytu v Československu, k jeho
šelakovým, gvašovým a uhlovým kresbám. Grafikou
ilustruje aj Ernest Zmeták. Jeho dřevořezy k Sloven-
ským ludovým baladám (1948) sú nielen majstrovským
dielom v kontexte jeho tvorby, ale slovenskej ilustrácie
vóbec. Výtvarná reč vel’koryso rozvrhnutých plošných