DOI Heft:
Nr. 1
DOI Artikel:Bartošová, Zuzana: Roky po Oslobodení ako pokračovanie pokrokových tradícií v slovenskom umení: (malʹba, grafika a kresba 1945-1948)
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.51719#0061
kompozici! ich povýšila do roviny rovnocenného pen-
dantu klenotom nasej ludovej poezie.
Ako kresliar sa v ilustrácii týchto rokov představuje
Vincent Hložník v Procházkovom Storocí malomocných
(kresby z r. 1945, vyšlo v nasledujúcom roku). Nad-
väzuje v nich na nadreálne principy, ktoré uplatnil
v ilustráciách ku Kostrovej Ave Eve a v Havranovi od
E. A. Poea (obidve z r. 1943). Ilustrácie poznačil, ako
aj celú Hložníkovu tvorbu, zásadný odpor proti vojně.
Semianove kresby k Sládkovičovej Maríně (1946)
i kresby k Dielu A. Rimbauda (1948) predlžujú v čase,
keď sa už věnoval skór novinárskej praxi než výtvarnej
tvorbě, jeho vrcholné umělecké obdobie na takej úrov-
ni, že v kontexte ilustrácie prvých povojnových rokov
sa zaraďujú medzi to najlepšie, čo v tejto disciplíně
vzniklo.27
Roky 1945—1948 charakterizuje búrlivý rozvoj spol-
kového života, výstavnej aktivity a bohatstva umelec-
kej tvorby. Jej jednotlivé odvetvia mali vlastně vývo-
jové špecifiká i mnoho společných znakov. Medzi ne
patří, ako sme už spomínali, odklon od výrazových
prostriedkov typických pre vojnový nadrealistický
okruh (přibližné od polovice roku 1946) a nájdenie
vlastnej výtvarnej řeči. Keďže tento pohyb široko zasia-
hol dobové snahy, mal vplyv aj na námět diel a ich
myšlienkový svět, možno hovořit o osobitom výtvar-
nom slohu umenia prvých povojnových rokov.
Třeba povedať, že rozhodujúce slovo pri hladaní
nového výrazu, ktorý by adekvátně reagoval na zme-
nenú spoločenskú situáciu a kultúrnu atmosféru
obdobia, málo nadväzovanie kontaktov s vývojom
vtedajšieho světového umenia, a to najmä cez pouče-
nie zrelým Picassovým dielom. Novů tvarovú reč si
však nemožno představit bez domácich koreňov a tra-
dicií, ktoré sa individuálnym spósobom prejavili
v malbě aj v grafike.
Grafika v hladaní velkého sumárneho tvaru deko-
ratívnych hodnot a v rytmizácii obrazovej plochy
vyváženým rozložením čiernej a bielej nadviazala
z domácich zdrojov najmä na Fullovu grafiku pred-
vojnového obdobia a obdobné ako ona’bezprostredne
na slovenský ludový dřevořez. Malba zasa svojou
vyčištěnou paletou, hladaním vnútorných hodnot fa-
rebných harmonií evokuje šťavnatý Fullov kolorit
konca dvadsiatych rokov. V kresbe možno vystopovat
filiácie viažúce sa ku Galandovmu lineárnemu prejavu.
Na 1’udovú tradíciu však nenadviazala len grafika.
Nie vždy z tvarovej řeči, ale z množstva inšpirácií fol-
klórnymi motívmi v rovině témy výtvarného diela
možno súdiť, ako hlboko bola v našom umění zako-
řeněná láska k l’udu, k preja.vom pospolitého vidiec-
keho života, jeho mravným a estetickým kvalitám.
Hádám najadekvátnejším vyjádřením radostného oži-
venia mierového života a oslavy jeho krásy i renesancie
etických hodnot bolo očarenie ludovými motívmi,
ktoré zasiahlo všetky výtvarné disciplíny. Eudovít
Fulla hladá v Slovenskej svadbe (olej, 1946), v dřevořeze
Traja králi (1946), v Družbovi (olej, 1947—1948)
a v dalších dielach tohto okruhu východisko zo svojho
krizového obdobia, přibližné totožného s vojnovými
rokmi. Milošovi Alexandrovi Bazovskému bola inšpi-
rácia dědinskými motívmi vždy blízka. Parobok (olej,
1946) , V krčme (olej, okolo 1947), Včerajšia dědina
(1947), Drotár (olej, 1948) násobia obraz ludového
života v jeho diele. Medzi najpósobivejšie práce tohto
okruhu patří Nevanova Mladucha (olej, 1947) a V kroji
II. (olej, 1948). K podobizniam dievčat a žien z Tudu
sa popři Nevanových radia aj dva Matějkově oleje
rovnakého názvu Hlava dedinčianky (obidva z roku
1947) a Dedinčianka z roku nasledujúceho, Slovenka
(tempera, 1948) od Viliama Chrněla, Detvianka (olej,
1948) od Fridricha Hoffstädtera i Slovenka z Rumunska
(olej, 1947) od Roberta Dúbravca. Dúbravec maluje
i žánrové výjavy slovenského zvykoslovia {Mořena,
olej, 1948). Výjavmi z vidieckeho prostredia sú aj jeho
linoleorezy Muž s fujarou, Kraviarka, Pastierka (všetky
z r. 1948—1949). Vincent Hložník svoju inšpiráciu
dědinským životom, jeho krásou a rýdzosťou zvykov
povyšuje do polohy výtvarného umocnenia ludovej
slovesnosti, rovnako ako Ernest Zmeták v drevorezoch
k Slovenským ludovým baladám { 1948), ktoré patria k vý-
tvarné najsilnejším dielam tohto okruhu. Motivy ludo-
vých hrdinov a postáv slovenských ludových pověstí
sa objavujú aj v diele Ladislava Cemického {Slovenská
balada, olej, 1947 a Jánošíkovský motiv, olej, 1948)
a Alojza Klimu {Jánošík, dřevořez, 1948).
Radost a krása mierového života sa priamo viažu
k práci, k mierovému budovaniu. To, čo zaujalo prvé
miesto v společenských súvislostiach — obnova vojnou
zničenej krajiny a jej hospodárstva, čomu bola věno-
vaná dvojročnica — sa odrazilo na plátnach maliarov
a v dielach grafikov. Námetom váčšiny z nich sú polné
práce a táto skupina tvoří přechod medzi dielami
s folklórnou tematikou a okruhom s rýdzo civilizačný-
mi pracovnými motívmi. Fullova Jar v poli (olej, 1948),
Bazovského Kopáčka (tempera, 1947), Kopáčky (olej,
dantu klenotom nasej ludovej poezie.
Ako kresliar sa v ilustrácii týchto rokov představuje
Vincent Hložník v Procházkovom Storocí malomocných
(kresby z r. 1945, vyšlo v nasledujúcom roku). Nad-
väzuje v nich na nadreálne principy, ktoré uplatnil
v ilustráciách ku Kostrovej Ave Eve a v Havranovi od
E. A. Poea (obidve z r. 1943). Ilustrácie poznačil, ako
aj celú Hložníkovu tvorbu, zásadný odpor proti vojně.
Semianove kresby k Sládkovičovej Maríně (1946)
i kresby k Dielu A. Rimbauda (1948) predlžujú v čase,
keď sa už věnoval skór novinárskej praxi než výtvarnej
tvorbě, jeho vrcholné umělecké obdobie na takej úrov-
ni, že v kontexte ilustrácie prvých povojnových rokov
sa zaraďujú medzi to najlepšie, čo v tejto disciplíně
vzniklo.27
Roky 1945—1948 charakterizuje búrlivý rozvoj spol-
kového života, výstavnej aktivity a bohatstva umelec-
kej tvorby. Jej jednotlivé odvetvia mali vlastně vývo-
jové špecifiká i mnoho společných znakov. Medzi ne
patří, ako sme už spomínali, odklon od výrazových
prostriedkov typických pre vojnový nadrealistický
okruh (přibližné od polovice roku 1946) a nájdenie
vlastnej výtvarnej řeči. Keďže tento pohyb široko zasia-
hol dobové snahy, mal vplyv aj na námět diel a ich
myšlienkový svět, možno hovořit o osobitom výtvar-
nom slohu umenia prvých povojnových rokov.
Třeba povedať, že rozhodujúce slovo pri hladaní
nového výrazu, ktorý by adekvátně reagoval na zme-
nenú spoločenskú situáciu a kultúrnu atmosféru
obdobia, málo nadväzovanie kontaktov s vývojom
vtedajšieho světového umenia, a to najmä cez pouče-
nie zrelým Picassovým dielom. Novů tvarovú reč si
však nemožno představit bez domácich koreňov a tra-
dicií, ktoré sa individuálnym spósobom prejavili
v malbě aj v grafike.
Grafika v hladaní velkého sumárneho tvaru deko-
ratívnych hodnot a v rytmizácii obrazovej plochy
vyváženým rozložením čiernej a bielej nadviazala
z domácich zdrojov najmä na Fullovu grafiku pred-
vojnového obdobia a obdobné ako ona’bezprostredne
na slovenský ludový dřevořez. Malba zasa svojou
vyčištěnou paletou, hladaním vnútorných hodnot fa-
rebných harmonií evokuje šťavnatý Fullov kolorit
konca dvadsiatych rokov. V kresbe možno vystopovat
filiácie viažúce sa ku Galandovmu lineárnemu prejavu.
Na 1’udovú tradíciu však nenadviazala len grafika.
Nie vždy z tvarovej řeči, ale z množstva inšpirácií fol-
klórnymi motívmi v rovině témy výtvarného diela
možno súdiť, ako hlboko bola v našom umění zako-
řeněná láska k l’udu, k preja.vom pospolitého vidiec-
keho života, jeho mravným a estetickým kvalitám.
Hádám najadekvátnejším vyjádřením radostného oži-
venia mierového života a oslavy jeho krásy i renesancie
etických hodnot bolo očarenie ludovými motívmi,
ktoré zasiahlo všetky výtvarné disciplíny. Eudovít
Fulla hladá v Slovenskej svadbe (olej, 1946), v dřevořeze
Traja králi (1946), v Družbovi (olej, 1947—1948)
a v dalších dielach tohto okruhu východisko zo svojho
krizového obdobia, přibližné totožného s vojnovými
rokmi. Milošovi Alexandrovi Bazovskému bola inšpi-
rácia dědinskými motívmi vždy blízka. Parobok (olej,
1946) , V krčme (olej, okolo 1947), Včerajšia dědina
(1947), Drotár (olej, 1948) násobia obraz ludového
života v jeho diele. Medzi najpósobivejšie práce tohto
okruhu patří Nevanova Mladucha (olej, 1947) a V kroji
II. (olej, 1948). K podobizniam dievčat a žien z Tudu
sa popři Nevanových radia aj dva Matějkově oleje
rovnakého názvu Hlava dedinčianky (obidva z roku
1947) a Dedinčianka z roku nasledujúceho, Slovenka
(tempera, 1948) od Viliama Chrněla, Detvianka (olej,
1948) od Fridricha Hoffstädtera i Slovenka z Rumunska
(olej, 1947) od Roberta Dúbravca. Dúbravec maluje
i žánrové výjavy slovenského zvykoslovia {Mořena,
olej, 1948). Výjavmi z vidieckeho prostredia sú aj jeho
linoleorezy Muž s fujarou, Kraviarka, Pastierka (všetky
z r. 1948—1949). Vincent Hložník svoju inšpiráciu
dědinským životom, jeho krásou a rýdzosťou zvykov
povyšuje do polohy výtvarného umocnenia ludovej
slovesnosti, rovnako ako Ernest Zmeták v drevorezoch
k Slovenským ludovým baladám { 1948), ktoré patria k vý-
tvarné najsilnejším dielam tohto okruhu. Motivy ludo-
vých hrdinov a postáv slovenských ludových pověstí
sa objavujú aj v diele Ladislava Cemického {Slovenská
balada, olej, 1947 a Jánošíkovský motiv, olej, 1948)
a Alojza Klimu {Jánošík, dřevořez, 1948).
Radost a krása mierového života sa priamo viažu
k práci, k mierovému budovaniu. To, čo zaujalo prvé
miesto v společenských súvislostiach — obnova vojnou
zničenej krajiny a jej hospodárstva, čomu bola věno-
vaná dvojročnica — sa odrazilo na plátnach maliarov
a v dielach grafikov. Námetom váčšiny z nich sú polné
práce a táto skupina tvoří přechod medzi dielami
s folklórnou tematikou a okruhom s rýdzo civilizačný-
mi pracovnými motívmi. Fullova Jar v poli (olej, 1948),
Bazovského Kopáčka (tempera, 1947), Kopáčky (olej,