DOI Heft:
Nr. 1
DOI Artikel:Bartošová, Zuzana: Roky po Oslobodení ako pokračovanie pokrokových tradícií v slovenskom umení: (malʹba, grafika a kresba 1945-1948)
DOI Seite / Zitierlink:https://doi.org/10.11588/diglit.51719#0062
5B
8. Ján Želibský, Pieseň, olej, 1948. Foto J. Učníková
1946) od Ferdinanda Hložníka, Máčanie lanu III.
(olej, 1948—1949) od Fridricha Hoffstädtera i dřevo-
řezy Oresta Dubaya £atva a Práca v poli (oba z r. 1948)
patria súčasne k príkladom z prvého tematického
okruhu. Jeden z prvých vystavených povojnových
portrétov robotníkov bol Bukovinského olej z r. 1945.
Z nasledujúceho roku je Geometer (olej) Fridricha
Hoffstädtera a z r. 1947 Robotník (olej) Ladislava
Cemického. Po podobizniach pracujúcich sa k slovu
dostávajú priamo pracovné motivy (Semianova tem-
pera Trať mládeže, 1948) alebo motivy z továrenského
prostredia (Kudlákov Strážca továrně, olej, 1948).
V týchto súvislostiach možno spomenúť aj Matejkov
olej Úloha (1947) zobrazujúci dieťa pri práci.
Hoci v rokoch 1945—1948 sa pracovná tematika
nedostala na čelo záujmu slovenského výtvarného
umenia, okruh jej věnovaných práč svojou úrovňou
dokazuje, že umelcov znovu zaujala. V slovenskom
výtvarnom umění má táto problematika svoju tradíciu.
V dvadsiatych a v tridsiatych rokoch možno nájsť celý
okruh autorov, ktorí sa věnovali sociálnej problema-
tike, a v tejto súvislosti aj pracovným motívom. Pra-
cujúceho člověka nielen zobrazovali, ale ku kvalitám
umělecky najsilnejších z nich patří prostredníctvom
zobrazenia kritický pohlad na súdobé spoločenské
poměry. V povojnových rokoch sociálno-kritický mo-
ment bol už málo aktuálny. Do popredia vystúpili
iné spoločenské problémy, n.ajmä obnova vojnou
zničeného hospodárstva a neskór, po februárových
udalostiach, udržanie zvolenej cesty vývoja k socia-
lizmu. Diela z konca štyridsiatych rokov rozvíjajú
osobitým spósobom civilistickú líniu, ktorú, časovo
paralelnú so sociálnou, gradovali mnohokrát svojou
tvorbou ti istí autoři (v diele niektorých sa tieto dve
roviny nedajú takmer rozlišit). Je sympatické, že ich
výtvarné prostriedky váčšinou korešpondujú s dobo-
vým tvaroslovným úsilím a ich výraz postrádá znaky
nemiestnej patetickosti. Zobrazenie sa odohráva
v civilnej rovině každodennosti, bez bombastických
oslavných výtvarných fráz. To je příčinou, že diela
pósobia na diváka prirodzeným a bezprostředným
dojmom, čo neoslabuje, ale naopak zosilňuje ich
ideovo-umelecký účinok.
Givilistická ten.den.cia súvisí s mierovým budováním,
inšpirácia slovenským folklórem najvýraznejšie akcen-
tuje oča.renie krásou života. Okrem týchto dvoch
námětových okruhov, v ktorých možno vystopovat
nadviazanie na pokrokové tradicie v našom umění
— sociálno-kritickú líniu a avantgardné snahy medzi-
vojnového obdobia — věnovali autoři pozornost aj
zátišiam, krajinám, mestám a portrétom. Očarenie
mierom preniklo do motívov zdanlivo banálnych,
ktoré sa v ťažkých hodinách vojny mohli považovat
až za únikové. Přišla však doba, ked sa umelec mohol
věnovat bez akejkolvek výčitky svedomia osobám
intimně blízkým i veciam čarovným svojím pokojom
a všednostou. Množstvo diel, na prvý pohlad z hla-
diska spoločenskej angažovanosti úplné indiferentných,
má i svoju druhů rovinu vysvetlenia. Vyjadrujú istotu.
Zbraně sme odložili, uragán utíchol. Je čas jabíčok
na mise a čajových konvic, čas hojdajúcich sa lodiek,
čas profilu milovanej. čas pokoja. Vyjadrujú istotu
m.ieru.
Ten istý čas však dal možnost prehovoriť i dielam
diametrálně odlišným., tým, ktorých společenská anga-
žovanost nevystúpi až poodkrytím ich vnútorných sú-
vislostí. Nenávist, ktorá dala prepuknúť vojnovému
šialenstvu, poznačila otrasným spósobom dějiny našej
civilizácie. Umělci, ktorí přežili vojnové hrózy, ktorí
sa so štetcom či dlátom v ruke postavili proti nim
8. Ján Želibský, Pieseň, olej, 1948. Foto J. Učníková
1946) od Ferdinanda Hložníka, Máčanie lanu III.
(olej, 1948—1949) od Fridricha Hoffstädtera i dřevo-
řezy Oresta Dubaya £atva a Práca v poli (oba z r. 1948)
patria súčasne k príkladom z prvého tematického
okruhu. Jeden z prvých vystavených povojnových
portrétov robotníkov bol Bukovinského olej z r. 1945.
Z nasledujúceho roku je Geometer (olej) Fridricha
Hoffstädtera a z r. 1947 Robotník (olej) Ladislava
Cemického. Po podobizniach pracujúcich sa k slovu
dostávajú priamo pracovné motivy (Semianova tem-
pera Trať mládeže, 1948) alebo motivy z továrenského
prostredia (Kudlákov Strážca továrně, olej, 1948).
V týchto súvislostiach možno spomenúť aj Matejkov
olej Úloha (1947) zobrazujúci dieťa pri práci.
Hoci v rokoch 1945—1948 sa pracovná tematika
nedostala na čelo záujmu slovenského výtvarného
umenia, okruh jej věnovaných práč svojou úrovňou
dokazuje, že umelcov znovu zaujala. V slovenskom
výtvarnom umění má táto problematika svoju tradíciu.
V dvadsiatych a v tridsiatych rokoch možno nájsť celý
okruh autorov, ktorí sa věnovali sociálnej problema-
tike, a v tejto súvislosti aj pracovným motívom. Pra-
cujúceho člověka nielen zobrazovali, ale ku kvalitám
umělecky najsilnejších z nich patří prostredníctvom
zobrazenia kritický pohlad na súdobé spoločenské
poměry. V povojnových rokoch sociálno-kritický mo-
ment bol už málo aktuálny. Do popredia vystúpili
iné spoločenské problémy, n.ajmä obnova vojnou
zničeného hospodárstva a neskór, po februárových
udalostiach, udržanie zvolenej cesty vývoja k socia-
lizmu. Diela z konca štyridsiatych rokov rozvíjajú
osobitým spósobom civilistickú líniu, ktorú, časovo
paralelnú so sociálnou, gradovali mnohokrát svojou
tvorbou ti istí autoři (v diele niektorých sa tieto dve
roviny nedajú takmer rozlišit). Je sympatické, že ich
výtvarné prostriedky váčšinou korešpondujú s dobo-
vým tvaroslovným úsilím a ich výraz postrádá znaky
nemiestnej patetickosti. Zobrazenie sa odohráva
v civilnej rovině každodennosti, bez bombastických
oslavných výtvarných fráz. To je příčinou, že diela
pósobia na diváka prirodzeným a bezprostředným
dojmom, čo neoslabuje, ale naopak zosilňuje ich
ideovo-umelecký účinok.
Givilistická ten.den.cia súvisí s mierovým budováním,
inšpirácia slovenským folklórem najvýraznejšie akcen-
tuje oča.renie krásou života. Okrem týchto dvoch
námětových okruhov, v ktorých možno vystopovat
nadviazanie na pokrokové tradicie v našom umění
— sociálno-kritickú líniu a avantgardné snahy medzi-
vojnového obdobia — věnovali autoři pozornost aj
zátišiam, krajinám, mestám a portrétom. Očarenie
mierom preniklo do motívov zdanlivo banálnych,
ktoré sa v ťažkých hodinách vojny mohli považovat
až za únikové. Přišla však doba, ked sa umelec mohol
věnovat bez akejkolvek výčitky svedomia osobám
intimně blízkým i veciam čarovným svojím pokojom
a všednostou. Množstvo diel, na prvý pohlad z hla-
diska spoločenskej angažovanosti úplné indiferentných,
má i svoju druhů rovinu vysvetlenia. Vyjadrujú istotu.
Zbraně sme odložili, uragán utíchol. Je čas jabíčok
na mise a čajových konvic, čas hojdajúcich sa lodiek,
čas profilu milovanej. čas pokoja. Vyjadrujú istotu
m.ieru.
Ten istý čas však dal možnost prehovoriť i dielam
diametrálně odlišným., tým, ktorých společenská anga-
žovanost nevystúpi až poodkrytím ich vnútorných sú-
vislostí. Nenávist, ktorá dala prepuknúť vojnovému
šialenstvu, poznačila otrasným spósobom dějiny našej
civilizácie. Umělci, ktorí přežili vojnové hrózy, ktorí
sa so štetcom či dlátom v ruke postavili proti nim