Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1983)

a najma tí, ktorí umělecké náradie vyměnili za zbraň,
nemohli za niekol’ko mesiacov či rokov zabudnúť.
Tvorbu mnohých vojnové obdobie poznačilo navždy.
Ich memento je ešte i dnes aktuálně. Až v povojno-
vých dielach, z rokov 1945—1948, mohol sa otvorene
vyjádřit povstalecký a protivojnový obsah. Symboly
a Madame skrytých významov vystriedalo priame
zmocnenie sa ešte stále aktuálnej témy. Utečenci (olej,
1945) , jedno z posledných diel Cypriána Majerníka,
motiv prevráteného koňa v Sokolovom Páde (kombi-
novaná technika 1946) i heroizujúci olej Martina
Benku V spurnom kroku (1945) patria do okruhu diel,
kde silu myšlienky nesie skrytý význam. Sem patria
aj ilustrácie Vincenta Hložníka k Procházkovmu
Storočiu malomocných (kresby, 1945, vydané 1946).
Skupina diel, priamo sa viažúcich k tematike po-
vstania či k vojnovým motívom, je už v týchto rokoch
taká početná, že len sčasti možno vyměňovat jej pří-
klady. Z autorov, ktorí svoje práce věnovali povstaniu,
třeba okrem Ferdinanda Hložníka (Cez Povstanie, olej,
1946) aJurajaKréna (Raněný partizán, tempera, 1948)
uviesť najma Stefana Bednára a Jána Zelibského,
ktorých súbory s touto tematikou sú najpočetnejšie.
Zelibského Porada (olej, 1946), Ustup do hor (olej,
1947—1948), Partizánska hliadka (olej, 1948) a Bed-
nářovo Povstanie (tiež Čestná hliadka, olej, 1947), Mrtvy
rozviedčík, (olej, 1947), Partizán v horách (olej, 1948)
i Parašutisti (olej, 1948) svedčia o naliehavosti, s akou
sa obaja umělci potřebovali vyjádřit k ešte nedávnej
hrdinskej historii nášho národa a odovzdať svoje svě-
dectvo iným. V spomenutých dielach s postupujúcimi
rokmi zaujme odklon od výtvarnej řeči nadrealistického
okruhu, príznačnej ešte pre Zelibského práce z konca
vojny, směrem k dobovým snahám po geometrizácii.
Je zřetelná u Zelibského a Bednář ju bez zvyšku ak-
ceptoval.
Osobitnú kapitolu tvoria diela s vojnovou temati-
kou, obnažujúce v róznych rovinách myšlienkového
i výtvarného zovšeobecnenia odpor proti krviprelie-
vaniu. Štětcové kresby Ervína Semiana Před náletom
a Nabití (1945), Eskorta (linoleorez, 1945) Oresta
Dubaya, Rukojemníci (lept, 1946) Vincenta Hložníka,
Poprava od Fridricha Hoffstädtera (olej, 1947) i Gaj-
došova olejomalba V troskách (tiež Krizová cesta, 1947)
a iné práce z tohto okruhu ešte i dnes varujú. Vari
najváčším prečinom voči ïudskosti, za ktorý bude
1’udstvo navždy odsudzovať fašizmus, boli koncentračné
tábory. Aj ony sa odrazili v diele Bednárovom (Příchod


9. Orest Dubay, Herečka, dřevořez, 1947. Foto J. Učníková

do koncentráku, olej, 1945—-1946), Sokolovom (Výjav
Z koncentráku, kresba rudkou, 1945) a Studeného
(Umierajúci, olej, 1946). Radostnejšiu notu, notu ví-
ťazstva, umocnil Benka v olejomalbě Z bojov a žialov
k slobodě (1946) či Sokol v kresbe Kozáčky útok — Vojna
(1946).
Uvedené diela nadvazujú na najpokrokovejšiu
tradíciu v dějinách slovenského výtvarného umenia
nášho storočia: na protifašistickú a protivojnovú líniu
tvorby vojnových rokov. To, čo v nej muselo ostat
navonok skryté, čo sa mohlo vyjádřit len inotajom,
mohlo teraz, v prvých povoj nových rokoch, zaznieť
naplno v dielach tých umelcov, ktorí potřebovali
odsúdiť vojnové šialenstvo a zaujat stanovisko k histo-
rickému činu nášho národa. Vyjádřit sa slobodne,
nezakryto odovzdať etické poselstvo svojim spoluob-
čanom i mladším generáciám výtvarníkov. Výtvarníci