Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1983)

b3


2. Ladislav Berger, malba na drevenom reliéfe v gymnáziu,
Galanta, 1978

Umeiecke vyznenie celku tak vyrastalo z citlivého
zohïadnenia historicko-geografických specifik, súdo-
bých technických parametrov a výtvarných zásad.
Ako zaujímavý príspevok k riešeniu jednej z prezera-
ných zložiek nášho prostredia, súkromných obytných
priestorov, třeba hodnotit i výtvarné návrhy posled-
ných rokov, ktoré smerujú k ich dóraznejšej individu-
alizácii s možnosťou váčšej variabilnosti prvkov.6
Na úseku malby v architektúre nadobúdajú najnov-
šie podobu integračného činitela i materiály používané
bežne v stavebníctve, ktoré popři tejto funkcii pre-
rastajú čoraz častejšie i vo výrazový prostriedok vý-
tvarného diela. Materiálová zložka maliarskej kompo-
zície stráca tak pasivný dopad a stává sa prvkom
uzemňujúcim celok funkčně či miestne (napr. uplat-
nenie štruktúry dřeva v realizáciách pre drevoindus-
trie, v architektúre horských regiónov a pod.). Za ukáž-
ku tohto smerovania poslúži napr. kompozícia v Ná-
bytkářských závodoch v Bánovciach n/B. z r. 1976
od E. Hanáka. Do obdobných významových vzťahov
sa kde-tu dostávajú aj priemyselné výrobky. M. Urbá-
sek — A. Doboš napr. r. 1975 pri výtvarnom dotvoření

čelnej steny auly VŠT v Košiciach právě prostred-
níctvom použitých materiálov a predmetov stelesnili
náplň a poslanie jednotlivých fakúlt školy.
Stupňované zdórazňovanie výrazu samej stavby
prináša so sebou skúmanie nových vzťahov malby
k architektúre. Od polovice šesťdesiatych rokov sa
střetáme s pokusmi výtvarné sa zmocnit steny budovy
narušením jej kompaktnosti premodelovaním, perfo-
rováním. Experimentuje sa aj v polohe vnášania no-
vých plasticko-priestorových prvkov čisto výtvarnej
podstaty ako kompozičného elementu malby i vlastnej
budovy. Popři ranej realizácii tohto typu na fasádě
školy v Senici od M. Šimurdu z r. 1967 zaslúži si po-
zornost najmä výtvarné riešenie fasádovej steny
výrobnej haly Strojární potravinářského priemyslu
v Gelnici od K. Barona z r. 1974. Další variant, ktorý
sa u nás uplatnil oveia širšie, představuje maliarske
dielo umiestnené mimo telesa vlastnej stavby. Okrem
nosného múru, budovaného speciálně pre plošný ma-
liarsky přejav takpovediac volné v architektonickom
priestore, patří sem celý rad plasticky cítěných objek-
tov (M. Dobeš, R. Moško, M. Urbásek). Zložitá
problematika týchto plasticko-maliarskych artefaktov
vyplývá nielen z náročnosti ich výtvarno-technickej
štruktúry (uplatnenie umělých světelných zdrojov,
ozvučenie a pod.), ale aj zo vztahu k stavebnému tě-
lesu (začlenenie niekedy aj do interiéru budovy). Z po-
zoruhodných úloh posledných rokov třeba pripo-
menúť najmä kompozíciu, umiestnenú priamo v mieste
vyústenia ropovodu Družba — v areáli bratislavského
závodu Slovnaft. Na viacerých samostatné stojacích
betonových platniach, významovo spátých a kompo-
zičně rytmizovaných, rozviedol autorský kolektiv
S. Bobota — ing. arch. L. Brezina v sklomozaike mo-
tiv spolupráce socialistických krajin.
Myšlienka umeleckej syntézy sa odrazila v maliar-
skej sféře i v silnejúcom úsilí sedemdesiatych rokov
o výtvarné ucelenejšie koncipovanie interiérov. Tento
trend sa prejavuje napr. rozvinutím maliarskej kom-
pozície po viacerých stěnách priestoru, připadne jej
kombináciou s volným plastickým prvkom. Medzi
závažné realizácie tohto druhu patří výtvarné dotvo-
renie pietnej siene ZDŠ v Nemeckej od P. Bleya
z r. 1974—1975, kde motiv samostatné stojaceho ob-
jektu poetizuje symbolický dosah prístennej kompo-
zície. Nechýbajú teda ani úkazy čelného postavenia
výtvarníka pri dotváraní interiéru, připadne vnútra
architektonicky jednoduchých, jednopriestorových bu-