DOI Heft:
Nr. 1
DOI Artikel:Luxová, Viera: K vývinu a problémom súčasnej maliarskej tvorby v architektúre
DOI Seite / Zitierlink:https://doi.org/10.11588/diglit.51719#0071
65
5. Ivan Vychlopen, štukolustro v interiéri sanatoria Helios, Štrbské Pleso, 1976
dov, ktoré naznačujú jednu z možností vzniku esteticky
ucelených a emotívne pósobivých stavebných celkov.
K pozoruhodným výsledkom dospěl v tomto smere
P. Muška pri riešení interiéru Domu smútku v Mo-
ravskom Lieskovom r. 1974.
V druhej polovici sedemdesiatych rokov vzniká na-
pokon unikátně, ideovo závažné dielo v celosloven-
ských reláciách : zhotovenie prvej diorámy za spolu-
práce sovietskych technických odborníkov s kolektí-
vom slovenských výtvarníkov (M. Die —J. Dicová —
A. Gaj). Kompozícia, situovaná v interiéri Duklian-
skeho múzea vo Svidníku (z r. 1976), sprítomňuje
vâzbou maliarsko-plastického prejavu a zvukovo-
svetelných efektov momenty z bojov sovietskej armády
a 1. čs. armádneho zboru na Dukle a prerastá na sym-
bol oslobodenia nasej krajiny.
Významným medzníkom v predostretom vývino-
vom trende posledného desaťročia stala sa medziná-
rodná konferencia roku 1978 v Moskvě na tému
„Syntéza výtvarného umenia a architektúry v socia-
listickej spoločnosti“,7 ktorou sa završila jedna etapa
internacionálnej spolupráce a vytvořili sa předpoklady
pre přechod ,,k profesionálnemu mysleniu“ a riešeniu
úloh.8 Na tomto pracovnom střetnutí sa popři aktuál-
nosti syntetického koncepčného přístupu vyzdvihla
najma estetická zložka ako předpoklad vzniku pro-
stredia adekvátneho úrovni a potřebám vyspelej socia-
listickej spoločnosti. Akcent přitom spočívá na umě-
lecky pósobivom vyznění vzájomne přepojených archi-
tektonických súborov v zmysle organickej skladby,
jednotného, významovo vnútorne diferencovaného
celku. Táto dialekticky sa podmieňujúca jednota
vyžaduje nielen zohladnenie specifik, charakteristic-
kých detailov a črt mikrorajónov, ale aj zmysel pre
5. Ivan Vychlopen, štukolustro v interiéri sanatoria Helios, Štrbské Pleso, 1976
dov, ktoré naznačujú jednu z možností vzniku esteticky
ucelených a emotívne pósobivých stavebných celkov.
K pozoruhodným výsledkom dospěl v tomto smere
P. Muška pri riešení interiéru Domu smútku v Mo-
ravskom Lieskovom r. 1974.
V druhej polovici sedemdesiatych rokov vzniká na-
pokon unikátně, ideovo závažné dielo v celosloven-
ských reláciách : zhotovenie prvej diorámy za spolu-
práce sovietskych technických odborníkov s kolektí-
vom slovenských výtvarníkov (M. Die —J. Dicová —
A. Gaj). Kompozícia, situovaná v interiéri Duklian-
skeho múzea vo Svidníku (z r. 1976), sprítomňuje
vâzbou maliarsko-plastického prejavu a zvukovo-
svetelných efektov momenty z bojov sovietskej armády
a 1. čs. armádneho zboru na Dukle a prerastá na sym-
bol oslobodenia nasej krajiny.
Významným medzníkom v predostretom vývino-
vom trende posledného desaťročia stala sa medziná-
rodná konferencia roku 1978 v Moskvě na tému
„Syntéza výtvarného umenia a architektúry v socia-
listickej spoločnosti“,7 ktorou sa završila jedna etapa
internacionálnej spolupráce a vytvořili sa předpoklady
pre přechod ,,k profesionálnemu mysleniu“ a riešeniu
úloh.8 Na tomto pracovnom střetnutí sa popři aktuál-
nosti syntetického koncepčného přístupu vyzdvihla
najma estetická zložka ako předpoklad vzniku pro-
stredia adekvátneho úrovni a potřebám vyspelej socia-
listickej spoločnosti. Akcent přitom spočívá na umě-
lecky pósobivom vyznění vzájomne přepojených archi-
tektonických súborov v zmysle organickej skladby,
jednotného, významovo vnútorne diferencovaného
celku. Táto dialekticky sa podmieňujúca jednota
vyžaduje nielen zohladnenie specifik, charakteristic-
kých detailov a črt mikrorajónov, ale aj zmysel pre