DOI issue:
Nr. 1
DOI article:Luxová, Viera: K vývinu a problémom súčasnej maliarskej tvorby v architektúre
DOI Page / Citation link: https://doi.org/10.11588/diglit.51719#0072
66
6. Pavel Muška, riešenie interiéru Domu smútku, Moravské Lies-
kové, 1974
zachovanie typických štruktúr váčších celkov, makro-
rajónov. Umělecká jednoliatosť prostredia, chápaná
ako permanentný proces, má mať přitom hodnotu
otvoreného systému, spâtého o. i. aj s aktivizáciou
ludských tvořivých sil.
Citlivé miesto tohto úsilia představuje na Slovensku
najmä vytvorenie logických, vývinovo opodstatněných
väzieb medzi historickými9 a súdobými architektonic-
kými formami, t. j. medzi stavebným fondom zacho-
vaným z minulosti a modernou architektúrou. Nedáv-
né ponímanie nových sídlisk ako funkčně i skladobne
samostatných jednotiek a spösob ich vcelku mechanic-
kého pričleňovania k staršiemu městskému jádru
ustúpili dnes smerovaniu k syntéze historických a súdo-
bých stavieb ako podmienke pre zachovanie osobitého
charakteru a atmosféry miest a tým pre znásobenie
nášho národného příspěvku do internacionálnej prob-
lematiky socialistického životného prostredia. V pro-
cese hladania optimálnej, umělecky nosnej miery adap-
tability starých i novších architektúr a foriem ich vnú-
torného prepojenia do kvalitativně nového, živého or-
ganizmu města (pri podčiarknutí osobitostí historických
i moderných budov) prislúcha nezastupitelná úloha
právě výtvarnému umeniu. Jeho význam v spomenu-
tom procese narastá adekvátně postupnému přechodu
na intenzívnu zástavbu.
Takto celostne ponímané, výtvarné umocněné ži-
votné prostredie na súčasnom stupni spoločenského
rozvoja podmienilo v Moskvě vznik pracovného názvu
„umenie městského prostredia v socializme“. Vplyvom
poznatkov, zhrnutých na konferencii do niekolkých
základných téz, mění sa, medziiným, i rozsah a podoba
účasti výtvarného umenia na jeho formovaní. Zorný
uhol pozornosti, zameraný donedávna priam výlučné
na problém vzťahu jedinečného maliarskeho či so-
chárskeho diela a architektúry, sa rozšiřuje na sféru
estetickej nosnosti životného prostredia vóbec. Popři
existenci i umělecky pozoruhodných architektúr ako
solitérov sa začína zvažovat miera ich organického
začlenenia do esteticko-urbanisticky širších súvislostí.
Termín „výtvarné dotvorenie architektúry“, ktorý sa
v bežnej praxi zaužíval ako označenie pre tvořivý
zásah výtvarníka do kompozičnej skladby tej-ktorej
budovy, nadobúda tým obsahovo mnohoznačnejšiu
náplň.
Nová tendencia komplexného uměleckého stvárňo-
vania životného prostredia smeruje teda k odstráneniu
existuj úcich nezdravých disproporci!, a to či už medzi
jednotvárnosťou obytných blokov i celých městských
štvrtí a unikátnou, výtvarné akcentovanou stavbou,
alebo medzi charakterom a vybavenosťou nových
a historických zón města. Nejde v týchto prípadoch,
pochopitelné, len o otázky nevtieravého zakompono-
vania jedinečného výtvarného diela do areálu sídliska
či starej architektúry — pokusy tohto druhu poznáme
aj u nás — ale v prvom rade o vytvorenie funkčně
a esteticky primerane diferencovaných a dynamizova-
ných urbanistických celkov.
Osobitné postavenie zaujímajú v týchto súvislostiach
najmä povojnové sídliská, pri ktorých utilitárně dóvo-
dy, rýchle uspokojenie materiálnych potrieb člověka,
viedli až k stereotypnému radeniu montovaných sta-
vieb po horizontálnej linii bez využitia výškových
orientačných bodov.10 Monotónnosť týchto architek-
tonických súborov, znásobená jednotvárnosťou šedého
tónu použitého materiálu —■ betonu, vyvolala čoskoro
potřebu eliminovať negativné črty a celok esteticky
umocniť. Dodatočné farebné akcentovanie napr. loggií
v rámci váčších stavebných celkov pri využití neraz
iba jediného tónu, ani pokusy o vkomponovanie vý-
tvarných diel zvyčajne nepriniesli zamýšlanú pre-
6. Pavel Muška, riešenie interiéru Domu smútku, Moravské Lies-
kové, 1974
zachovanie typických štruktúr váčších celkov, makro-
rajónov. Umělecká jednoliatosť prostredia, chápaná
ako permanentný proces, má mať přitom hodnotu
otvoreného systému, spâtého o. i. aj s aktivizáciou
ludských tvořivých sil.
Citlivé miesto tohto úsilia představuje na Slovensku
najmä vytvorenie logických, vývinovo opodstatněných
väzieb medzi historickými9 a súdobými architektonic-
kými formami, t. j. medzi stavebným fondom zacho-
vaným z minulosti a modernou architektúrou. Nedáv-
né ponímanie nových sídlisk ako funkčně i skladobne
samostatných jednotiek a spösob ich vcelku mechanic-
kého pričleňovania k staršiemu městskému jádru
ustúpili dnes smerovaniu k syntéze historických a súdo-
bých stavieb ako podmienke pre zachovanie osobitého
charakteru a atmosféry miest a tým pre znásobenie
nášho národného příspěvku do internacionálnej prob-
lematiky socialistického životného prostredia. V pro-
cese hladania optimálnej, umělecky nosnej miery adap-
tability starých i novších architektúr a foriem ich vnú-
torného prepojenia do kvalitativně nového, živého or-
ganizmu města (pri podčiarknutí osobitostí historických
i moderných budov) prislúcha nezastupitelná úloha
právě výtvarnému umeniu. Jeho význam v spomenu-
tom procese narastá adekvátně postupnému přechodu
na intenzívnu zástavbu.
Takto celostne ponímané, výtvarné umocněné ži-
votné prostredie na súčasnom stupni spoločenského
rozvoja podmienilo v Moskvě vznik pracovného názvu
„umenie městského prostredia v socializme“. Vplyvom
poznatkov, zhrnutých na konferencii do niekolkých
základných téz, mění sa, medziiným, i rozsah a podoba
účasti výtvarného umenia na jeho formovaní. Zorný
uhol pozornosti, zameraný donedávna priam výlučné
na problém vzťahu jedinečného maliarskeho či so-
chárskeho diela a architektúry, sa rozšiřuje na sféru
estetickej nosnosti životného prostredia vóbec. Popři
existenci i umělecky pozoruhodných architektúr ako
solitérov sa začína zvažovat miera ich organického
začlenenia do esteticko-urbanisticky širších súvislostí.
Termín „výtvarné dotvorenie architektúry“, ktorý sa
v bežnej praxi zaužíval ako označenie pre tvořivý
zásah výtvarníka do kompozičnej skladby tej-ktorej
budovy, nadobúda tým obsahovo mnohoznačnejšiu
náplň.
Nová tendencia komplexného uměleckého stvárňo-
vania životného prostredia smeruje teda k odstráneniu
existuj úcich nezdravých disproporci!, a to či už medzi
jednotvárnosťou obytných blokov i celých městských
štvrtí a unikátnou, výtvarné akcentovanou stavbou,
alebo medzi charakterom a vybavenosťou nových
a historických zón města. Nejde v týchto prípadoch,
pochopitelné, len o otázky nevtieravého zakompono-
vania jedinečného výtvarného diela do areálu sídliska
či starej architektúry — pokusy tohto druhu poznáme
aj u nás — ale v prvom rade o vytvorenie funkčně
a esteticky primerane diferencovaných a dynamizova-
ných urbanistických celkov.
Osobitné postavenie zaujímajú v týchto súvislostiach
najmä povojnové sídliská, pri ktorých utilitárně dóvo-
dy, rýchle uspokojenie materiálnych potrieb člověka,
viedli až k stereotypnému radeniu montovaných sta-
vieb po horizontálnej linii bez využitia výškových
orientačných bodov.10 Monotónnosť týchto architek-
tonických súborov, znásobená jednotvárnosťou šedého
tónu použitého materiálu —■ betonu, vyvolala čoskoro
potřebu eliminovať negativné črty a celok esteticky
umocniť. Dodatočné farebné akcentovanie napr. loggií
v rámci váčších stavebných celkov pri využití neraz
iba jediného tónu, ani pokusy o vkomponovanie vý-
tvarných diel zvyčajne nepriniesli zamýšlanú pre-