Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1983

Page: 68
DOI issue: DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1983/0074
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
ciu kultúrneho životného prostredia třeba považovat
koordinovanú spoluprácu čo najširšieho teamu odbor-
níkův tak z technickej, ako aj z humanitnej oblasti
a vytvorenie podmienok pre jeho operativnost. Kolek-
tívny charakter práce vyžaduje přitom úzké prepojenie
činnosti zástupcov zúčastněných profesií vo všetkých
rovinách, teda nielen v plánovacej, výskumno-projek-
tovej, ale takisto vo výrobnej a riadiacej sféře.
Doraz na organizáciu hmotného prostredia podlá
dobových estetických predstáv vplýva o. i. na posta-
venie výtvarníka v teame participujúcich pracovníkov.
Popři autorovi unikátneho diela rodí sa funkcia nového
specialistu,12 schopného začínajúc predprojektovým
štádiom výstavby spolurozhodovat o estetickom cha-
raktere architektonických komplexov, koordinovat
súhru jednotlivých zložiek ich výtvarného dotvorenia
a byť tak garantom kultúrnosti nášho životného pro-
stredia. Pracovná aktivita tohto takpovediac hlavného
výtvarníka sa má konkrétné prejaviť v diferencovanej-
šej artikulácii prostredia, uskutočňovanej cestou vizu-
álnych, farebných či plastických kontrastov pri využití
druhovo i výrazovo rozsiahlej škály uměleckých
foriem (úžitková grafika, fotografia, zvuk a pod.)
a uplatnění rozličnej stupnice ich hodnot (od farebne
akcentovaných fasádových stien až po jedinečné vý-
tvarné dielo). Proporčnostou a hierarchiou v rozmiest-
není výtvarných akcentov sa totiž dosiahne významové
odlíšenie architektonického celku a jeho častí, detailov,
teda nielen spoločensky exponovaných a neutrálnych
zón města či vnútri jednotlivých rajónov, ale aj
funkčně rozdielnych budov, ako je napr. kultúrny dom,
nemocnica, škola či technická stavba. Forma a podoby
tejto hierarchie musia, pochopitelné, súvisiet s cha-
rakterem nasej spoločnosti, jej životom a taktiež napo-
máhat vytváraniu nových estetických kódov, séman-
ticky adekvátnych sociálnemu poslaniu daných archi-
tektonických objektov či váčších stavebných súborov.
Hlavný výtvarník v tomto kontexte prispieva i k lo-
gickejšiemu zapojeniu uměleckého diela do esteticko-
významovej architektonickej štruktúry. Veď iba zmys-
luplným uplatněním diela v daných spoločensko-
kultúrnych vázbách možno znásobit individuálny ráz
mikrorajónov a dodat im na originálnosti.
Komplexné umělecké stvárňovanie prostredia sa
v dnešných spoločensko-ekonomických reláciách predo-
stiera ako zložitý, viacvrstvový a dlhodobý proces,
vyžadujúci najmä súzvuk v myšlení architekta, vý-
tvarníka a restaurátor? ako čelných osobností v pra-

covnom teame. K spomínanému súzvuku však možno
dospieť iba cestou viacročnej spolupráce, rozvíjanej
na pozadí hlbšieho vzájemného prepojenia tvořivého
úsilia a permanentného rozširovania interdisciplinár-
nych vědomostí. A právě v tomto bode prislúcha neza-
stupitelná úloha nášmu školstvu, ktoré správným
usměrněním výuky budúcich odborníkov móže nepo-
chybné ovplyvniť další vývin.
Zriadenie funkcie hlavného výtvarníka, pričlenenej
či už k orgánom správy alebo k projektovým ústavom ,
představuje zrejme aj u nás jednu zo schodných ciest
k odstráneniu existujúcich nezrovnalostí v kultúrnosti
životného prostredia. Zladiť jednotlivé estetické zložky
města do celku kvalit orchestrálnej skladby předpo-
kládá však u ich koordinátora nadanie pre „ideálne
projektovanie“. Túto schopnost domýšlať estetickú
nosnost architektonických ensemblov už v stádiu
prvých projektových skic nielenže nemá každý sochár
či maliar, ale navýše sa jej cibreniu nevěnovala dosial’
primeraná starostlivost. Naša vysokoškolská výchova
výtvarníkův —■ napriek vzrastu jednotlivých oddělení
VSVU v zmysle užšej špecializácie — totiž nezaprie
principiálnu spriaznenost so systémom predvojnovej
akademickej přípravy. Výuka adeptov klasických
uměleckých profesií zdá sa byť z hladiska nových
teoretických záverov a spoločenských potrieb stále
koncipovaná priúzko. Ich oboznamovanie sa najmä
s problematikou, trendom a nárokmi súčasnej archi-
tektúry, socialistickej výstavby je medzerovité a vcelku
nedostačujúce. Rozvíjanie špecializácie na širšej plat-
formě interdisciplinárnych znalostí, teda v mene
všestrannejšie informovaného odborníka, predostiera
před pedagogickú oblast nové úlohy, z ktorých stojí
v popředí dostavba štruktúry školy, smerujúca k od-
stráneniu deň zo dňa narastajúcich disproporcií medzi
uměleckou výchovou výtvarníka a požiadavkami
praktického života.
Akcieschopnosť a pružnost výtvarného špecialistu
nového typu si istotne vynúti celý rad zmien v doteraj-
šej metodike a organizácii práce. S mimoriadnou
citlivosťou třeba přistupovat najmä k vymedzeniu mie-
ry a rozsahu jeho právomoci s dopadom tak v projek-
tovej, ako aj výrobnej sféře. Bez možnosti zásadného
vplyvu na oblast výroby rozličných prefabrikátov,
stavebných dielov, na ich podobu, tvar, farebnosť,
a to v kraj nom případe i s rizikom dočasné menšej
finančnej efektivnosti ťažko překonáme prehlbujúcu
sa priepasť medzi teóriou, napredovaním v ostatných
loading ...