Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1983

Page: 70
DOI issue: DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1983/0076
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
spoluautora. Rozsah projektantovej právomoci (v nie-
ktorých socialistických krajinách už zúžený existenciou
pořádných orgánov) vyúsťuje kde-tu do málo potěši-
telných úkazov. Úloha výtvarníka sa totiž čoraz čas-
tejšie obmedzuje na autorstvo výtvarného diela, kto-
rého stupeň začlenenosti do stavby závisí zváčša od
maliarovej schopnosti tvorivo reagovat na konkrétné
— z vy čaj ne už realizované —• architektonické prostre-
die. V posledných rokoch však tento zaužívaný spósob
spolupráce, pri ktorom výtvarník zohráva vcelku
pasívnu úlohu, nadobúda stále výraznejšie retardu-
júcu příchuť: brzdí rozvoj projektovo-kompozičného
talentu výtvarníka a ústi neraz až do nezdravého
zasahovania projektanta do rýdzo výtvarných otázok
samého maliarskeho či sochárskeho diela.
V kontexte viacdimenzionálnej problematiky život-
ného prostredia stává sa však —- ako sme spomenuli —
čiastkovou dnes ešte dominantná otázka unikátneho
výtvarného diela, ktorého umiestnenie v architekto-
nickom priestore poskytuje momentálně azda jedinú
reálnu platformu pre spoluprácu. Proces jeho zadania
a schválenia je nateraz viacstupňový a vychádza z pro-
jektantovej volby výtvarníka a jeho schválenia pří-
slušnou komisiou.13 K ideovému návrhu na výtvarné
dielo sa vyjadřuje potom krajská14 a nakoniec i umě-
lecká komisia SFVU. Odhliadnuc od zložitosti a tým
aj ťažkopádnosti tohto systému nezodpovedá ani
štruktúra uměleckých komisií na Slovensku už po roky
zmenenej situácii na výtvarnom úseku a progresívnym
vývinovým tendenciám. Existencia troch komisií
adekvátnych tradičným výtvarným odborom15 neres-
pektuje napr. zrod jednej z dnes už typických črt
uměleckého diania —- porušovania medziodborových
hraníc a ich vzájomného prelínania.16 Pri maliarskych
realizáciách sa v priebehu rokov vžilo napr. plastické
premodelovanie povrchu, ktoré začína najnovšie vy-
stupovat ako hlavný nositef výrazu, a to miestami aj
na úkor farebnosti, javiacej sklony k monochrómnosti
(o. i. Barta J. — Drexler K., Glazovaná keramika
v Ústave technologie a racionalizácie, Bratislava
1977). Tento vývinový jav, ako aj teoretická neujas-
nenosť pojmov „monumentálny“ a „dekoratívny“
zapríčiňujú permanentné rozpaky a nedůslednosti pri
vymedzovaní kompetencie medzi spomenutými po-
řádnými orgánmi, teda pri konkrétnom „zaradovaní“
ideových návrhov na posúdenie tej či onej komisie.
Situácia sa navýše komplikuje pri stavebných objek-
toch, pri výzdobě ktorých sa počítá tak so sochárskym,

ako aj maliarskym dielom. Od polovice sedemdesia-
tych rokov začal popři spomenutých komisiách praco-
vat pri Slovenskom fonde výtvarných umění aj Zboř
pre občianske záležitosti, orientovaný už komplexnej-
šie na posudzovanie výtvarných úloh pre sobášne
siene a domy smútku. V schvalbvacom postupe sa tak
dospělo až k istej dvojkolajnosti, prejavujúcej sa
v akceptovaní rozličných prístupov : raz sa práce hod-
notia podlá výtvarného druhu a raz podl’a spoločen-
ského poslania architektúry.
Nové vedecké poznatky si žiadajú teda celý rad
zmien i v systéme organizácie doterajšej práce. Okrem
už spomenutého si přednostně vyžadujú prehíbenie
spolupráce medzi zväzmi architektov a výtvarníkův.17
Historicky odóvodnitelnú separáciu obidvoch orga-
nizácií od začiatku sedemdesiatych rokov už vývin
překonal. Negativny dósledok jej dožívania možno
však vidieť jednak v izolácii riešenia architektonických
a výtvarných otázok, jednak v neuspokojivom stupni
informovanosti obidvoch uměleckých sfér o vzájomných
tvořivých problémech a budúcich perspektivách práce.
Až na kvalitativně novej báze zvázových kontaktov
možno pristúpiť k prehodnoteniu zastaranej a vžitej
formy autorskej spolupráce. Riešenie tejto úlohy sa
istotne nezaobíde bez opátovného zváženia mierÁ
únosnosti existujúcich rozdielov v pracovnom procese
obidvoch zúčastněných partnerov. Stupeň možného
a v praxi existujúceho tvořivého aktu v ich práci si
vyžiada citlivé preverenie. Třeba vytvoriť podmienky
na zvýšenie jeho dosahu najmä rozšířením sortimentu
stavebných prefabrikátov na jednej, odbremenením
výtvarníkov od bežnej remeselnej práce na druhej
straně. Vo výtvarnej sféře stojíme napr. už roky před
problémom doriešenia štruktúry pomocných dielní.
Popři otázkách nedostatočnej kapacity fungujúcich či
už textilných alebo keramických dielní ako realizátorov
ideových výtvarných návrhov žiada sa zvážit potřebu
zriadenia experimentálnych pracovísk s příslušnou
sieťou remeselnícko-technických služieb.
Prekvapujúco málo sa doteraz vykonalo pre presa-
dzovanie vedecky ověřených poznatkov do praxe
právě vo výtvarnej oblasti. Experiment sa dodnes
rozvíja skoro výlučné v rámci obmedzených možností
školských ustanovizní či ateliérov jednotlivých autorov.
Absencia plodnej spolupráce medzi vedecko-technickou
a výtvarno-architektonickou sférou má tým negativny
dopad i na charakter maliarskeho diela v architektúre,
ktoré postupné stráca na vývinovej progresívnosti tak
loading ...