Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1983)

8

niami a zdražováním architektonických článkov
do vodorovných pásov (dojem pokoja) alebo
zvislých pásov (dojem pohybu). Sú to prostried-
ky, ktoré nás informujú o základném utváraní
architektonickej hmoty, vysvetfujú a buď divá-
kovi otvorene přibližuji! skladbu stavby alebo
využitím iluzívnych prvkov (perspektiva, op-
tické klamy) záměrně skresfujú jej pravil po-
dobu s cielom účinnejšie zapósobiť na pozoro-
vatefa.
Silueta sa uplatňuje najmä v panoramatic-
kých, diaikových pohl'adoch. Architektúra na
svoje okolie reaguje, nie je k němu 1’ahostajná.
V prírode pósobí buď kontrastné alebo sa kra-
jině prispósobuje, podriaďuje. Vertikálna hmota
v krajině vyniká, ale aby sa přesadila v siluete,
musí zretefne převyšovat okolitú hladinu zá-
stavby alebo byť dominantně umiestnená na vy-
výšenine.
V izolovanom umiestnení vnímáme hmotu
trojrozměrně, zo všetkých stráň; v radovej, ulič-
nej zástavbě hmota pósobí hlavnou plochou —


1. Diviaky, kaštiel'


2. Brunovce, kaštiel

svojím priečelím. Priestorové uplatnenie hmot
je vždy pósobivejšie než plošné. „Kompozícia
hmot nemóže byť náhodným útvarom, ale zá-
měrně organizovanou sústavou s jasné vyjádře-
nou hlavnou zložkou a podružnými motívmi,
s rytmickým alebo postupné gradovaným uspo-
riadaním, so vzájomnou spojitosťou jednotli-
vých zložiek.“3
Kompozícia hmot ranobarokovej architektúry
na Slovensku priamo nadvázuje a vychádza
z renesančných zásad kompozície. U niektorých
stavebných druhov používá ešte výhradně ne-
skororenesančné principy tvorby architektonic-
kej hmoty.
Kaštiele 17. storočia, či štvorcové alebo ob-
dížnikové monobloky, s dvorná alebo štyrmi ná-
rožnými vežami, polootvorené alebo s vnútor-
ným nádvořím, pósobia v hlavných obrysoch
renesančně. Základná hmota je geometrická,
kubická, hranolovitá. Nárožné arkiere (Diviaky)
alebo veže majú kvádrový (Hanušovce nad Top-
l’ou, Cákány, Brunovce) alebo válcový tvar (Dol-
ná Mičiná, Liptovská Štiavnica). Hlavni! hmotu
niekedy ukončuji! atiky (Brunovce); často sa vy-
skytuji! sedlové, valbové, neskór manzardové
střechy. Veže okrem ihlanovitého alebo kuže-
lovitého zastrešenia bývajú zakončené aj hel-
micovito alebo cibufovito. Zaujímavé zoskupe-
nie hmot představuje kaštiel’ v Diviakoch ako
polootvorený typ s dvorná nárožnými válcovi-
tými arkiermi a dvorná věžičkami.
Siluety našich kaštiefov zo 17. storočia póso-
bia kludne; sú umiestnené v zeleni parkov ako
solitérně stavby vnímané priestorovo. Ranoba-
rokové zásady pri kompozici! kaštiefov sa naj-
markantnejšie prejavili v členení ich hmôt.
Ubudli horizontálně prvky sgrafit, bosáže a atik,
začalo sa koncentrovanie výzdoby do středu
priečelia k hlavnému bodu, vstupnému portálu
(Hanušovce nad Topfou, Cákány).
Městské obytné stavby v radovej zástavbě
ulic zdůrazňovali hlavné plochy hmoty, ulicné
priečelia. V zásadě neskororenesančné typy
obytných domov dostali ranobarokové členenie.
Pultové střechy s atikami vystriedali střechy
valbové s hrebeňom rovnoběžným s hlavnou
římsou (Kežmarok, Skalica). Nárožné domy lep-
šie uplatňujú hmotu (Beckov, Krupina).