DOI Heft:
Nr. 2
DOI Artikel:Lukáčová, Elena: Kompozičné princípy ranobarokovej architektúry na Slovensku
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.51719#0106
10
5. Zborov, dvojvežový kostol s prvkami renesancie
Kostoly a kláštory, ako najtypickejšie a naj-
rozšírenejšie stavby baroka, aj v ranobarokovej
kompozici! predstavujú postupné architektúru
s novými zásadami a váčšou volnosťou v tvorbě
hmot. Přechodné typy a niektoré staršie zbaro-
kizované kostoly sú ešte poměrně hmotné a zlo-
žené z geometricky jasné tvořených častí, napr,
opevněné kostoly v Divine a v Gajaroch. Samo-
statné stojací kostol v Pezinku má mohutnú
představami vežu před pozdížnou loďou kostola.
Ciastočne predstavaná je aj veža kláštorného
kostola v Jure pri Bratislavě. Bez veze, len jed-
noduchou hmotou lodě kostola sa uplatňuje
napr. bývalý evanjetický, neskór jezuitský kos-
tol v Bratislavě a jezuitský kostol v Rožňave,
ktorý však má už štítové priečelie, odstupňo-
vané a gradované výraznějším členěním. Z dvoj-
vežových kostolov niektoré prvky renesancie
(hmotnost, převaha horizontálneho členenia)
majú kostoly v Zborove a v Košiciach (jezuit-
ský).
Ranobarokové kostoly a kláštory možno cha-
rakterizovat ako plastické jšie formované, stále
komplikovanejšie a dohora smerujúce hmoty a
plochy, akoby popierajúce zákony statiky. Hlav-
ný dôraz sa sústredil na priečelia, ich výzdobu,
ktorá bola akoby vývěsným štítom katolíckej
církvi a jej agitácie. Kulisové poschodové štíto-
vé priečelia, přebrané z renesancie a zakrýva-
júce vlastně tělo stavby, dostali výraznéjšie
členenie so znalosťou perspektivy a účinku na
pozorovatelna, meniaceho pozorovacie stanoviš-
tě. Spočiiatku sa ploché priečelia stávajú plas-
tiekejšími striedaním predsadených pilastrov,
polostípov a nik so sochařskou výzdobou. Prie-
bežné římsy bývajú už přerušované, zalamova-
né, čo vyvolává změny rytmu. Ukončujúci štít,
obyčajne v střede medzi vežami, zdobili po-
stranné voluty, velmi oblubený motiv a dyna-
mický prvok. Prevýšenie věží nad hlavnú hmo-
tu stavby je ovela výraznejšie. Zakončeme věží
komplikovanými kupoliami je charakteristickým
motívom, ovládajúcim siluetu dominantných
stavieb. Lodě kostolov hranolovitej hmoty kryli
sedlové alebo valbové střechy. Kontrast medzi
architektúrou přízemných alebo jednoposcho-
dových obytných domov a kláštomých budov
a převýšenou hmotou lodí a věží kostolov na
5. Zborov, dvojvežový kostol s prvkami renesancie
Kostoly a kláštory, ako najtypickejšie a naj-
rozšírenejšie stavby baroka, aj v ranobarokovej
kompozici! predstavujú postupné architektúru
s novými zásadami a váčšou volnosťou v tvorbě
hmot. Přechodné typy a niektoré staršie zbaro-
kizované kostoly sú ešte poměrně hmotné a zlo-
žené z geometricky jasné tvořených častí, napr,
opevněné kostoly v Divine a v Gajaroch. Samo-
statné stojací kostol v Pezinku má mohutnú
představami vežu před pozdížnou loďou kostola.
Ciastočne predstavaná je aj veža kláštorného
kostola v Jure pri Bratislavě. Bez veze, len jed-
noduchou hmotou lodě kostola sa uplatňuje
napr. bývalý evanjetický, neskór jezuitský kos-
tol v Bratislavě a jezuitský kostol v Rožňave,
ktorý však má už štítové priečelie, odstupňo-
vané a gradované výraznějším členěním. Z dvoj-
vežových kostolov niektoré prvky renesancie
(hmotnost, převaha horizontálneho členenia)
majú kostoly v Zborove a v Košiciach (jezuit-
ský).
Ranobarokové kostoly a kláštory možno cha-
rakterizovat ako plastické jšie formované, stále
komplikovanejšie a dohora smerujúce hmoty a
plochy, akoby popierajúce zákony statiky. Hlav-
ný dôraz sa sústredil na priečelia, ich výzdobu,
ktorá bola akoby vývěsným štítom katolíckej
církvi a jej agitácie. Kulisové poschodové štíto-
vé priečelia, přebrané z renesancie a zakrýva-
júce vlastně tělo stavby, dostali výraznéjšie
členenie so znalosťou perspektivy a účinku na
pozorovatelna, meniaceho pozorovacie stanoviš-
tě. Spočiiatku sa ploché priečelia stávajú plas-
tiekejšími striedaním predsadených pilastrov,
polostípov a nik so sochařskou výzdobou. Prie-
bežné římsy bývajú už přerušované, zalamova-
né, čo vyvolává změny rytmu. Ukončujúci štít,
obyčajne v střede medzi vežami, zdobili po-
stranné voluty, velmi oblubený motiv a dyna-
mický prvok. Prevýšenie věží nad hlavnú hmo-
tu stavby je ovela výraznejšie. Zakončeme věží
komplikovanými kupoliami je charakteristickým
motívom, ovládajúcim siluetu dominantných
stavieb. Lodě kostolov hranolovitej hmoty kryli
sedlové alebo valbové střechy. Kontrast medzi
architektúrou přízemných alebo jednoposcho-
dových obytných domov a kláštomých budov
a převýšenou hmotou lodí a věží kostolov na