Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1983)

15


16. Trnava, pôdorys kostola františkánov ranobarokovej
koncepcie
šenia priestoru, jeho róznych koncepci!, zápasu
o pravdivé vystihnutie obsahu architektúry.
Každé slohové obdobie možno charakterizovat
iným prístupom k vnútornému priestoru róz-
nych druhov stavieb. Podlá toho, který druh
stavieb stál v popředí konkrétného obdobia, stáli
aj jemu zodpovedajúce priestory v popředí a na
nich sa odzrkadlili potřeby, požiadavky a snaže-
nie doby.
Počas obdobia renesancie prevládajúcimi
druhmi stavieb boli občianske, obytné a veřejné
budovy a riešenia ich priestorov. Barok navrátil
prioritu sakrálnym stavbám, a preto na nich
možno najlepšie sledovat vývoj barokového
priestoru.
Ranobaroková architektúra na Slovensku do-
kumentuje v otázkách priestorotvorných vše-
obecný trend přechodu od centrálnych renesanč-
ných k pozdlžnym barokovým vnútorným prie-
storom. Vývoj kostolného priestoru u nás v 16.
storočí stagnoval. Přetrvávala tu neskorogotická
halová dispozícia, ktorá sa v renesancii nevyvi-
nula v typický centrálny pôdorys. Preto ani ne-
bolo váčších prekážok nadviazať na pozdlžny
priestor, u nás v gotike všeobecne rozšířený. Tá-


15. Zborov, pôdorys kostola 3-loďovej dispozície