17

movaný jednoloďový interiér (Trnava, Kremni-
ca). Aj kostely dalších řeholí převzali už rano-
barokové poňatie vnútorného priestoru (Trnava
— paulíni, Bratislava — milosrdní bratia). Snaha
po váčšej plastickosti interiérov a najma prak-
tická potřeba vytvárať polootvorené zákutia
— bočné kaplnky so samostatnými oltármi vy-
volali aj u nás realizácie typu už vyvinutého
kostela s bočnými priestormi (převzatého z Ta-
lianska a Rakúska), ktorý povodně vznikol
z trojloďového pódorysu změnou bočných lodí
na oddělené kaplnky (II Gesú a i.). Kombináciu
priestoru s dovnútra vtiahnutými piliermi na
jednej a s troma bočnými kaplnkami na druhéj
straně pódorysu představuje františkánsky kos-
tel v Nitře. Po tri bočné kaplnky na obidvoch
stranách má františkánsky kostol v Prešove
(přestávaný z gotického trojlodia) a kostol je-
zuitov, neskór premonštrátov v Košiciach. Naj-
vyvinutějším ranobarokovým vnútorným prie-
stor om je interiér kostela jezuitov (univerzitný)
v Trnavě, ktorý má štyri bočné kaplnky. Všetky
tieto priestory možno definovat ešte ako static-
ké; změnou stanovišťa sa nemení zorný kužel,
perspektivný obraz zachovává konstanty.8
V našej ranobarokovej architektúre vnútor-
ných priestorov nenachádzame dynamické prv-
ky. Základným tvarom priečneho a pozdížneho
řezu je pretiahly štvoruholník, vymedzený boč-
nými a uzatvárajúcimi stěnami, které sú ukon-
čené viac alebo menej vyloženými římsami
v úrovni klenbových pátiek. Tieto římsy sú buď
súvislé okolo celého priestoru alebo přerušova-
né (v miestach bočných výklenkov).9
Obvodové steny interiérov ranobarokových
kostolov sú buď hladké (Podolínec, Beckov) ale-
bo členené pilastrami a sú zdobené štukovou or-
namentikou v kombinácii s malovanými freska-
mi a omamentmi (Malacky, Nitra, Prešov, Tren-
čín, Nové Město nad Váhom, Trnava). Klenby
sú podobné výtvarné dotvořené; malby nepo-
krývajú ešte celú plochu klenby, ale sú sústre-
dené ako obrazce v štukových rámoch (Hloho-
vec, Prešov, Trnava). Iluzivně malby poznáme
u nás až z 18. storočia (oltář vo františkánskom
kostele v Prešove, klenba kostela jezuitov
v Trenčíne a ostatné interiéry vrcholného i ne-
skorého baroka).

Osvetlenie ranobarokových vnútorných prie-
storov je odlišné koncipované než v gotických
a renesančných kostelech. Hlavnou zásadou bole
usmernenie světla na tie časti interiéru, ktoré
bolo třeba zdórazniť, aby upútali pozornost’ náv-
štěvníka (oltáře, kazatelnica). Bočné steny bolí
přeřezané okennými otvormi obyčajne iba z jed-
nej strany, opačná stená bývala plná (u řehol-
ných kostolov z tejto strany bývala napojená
budova kláštera). Rovnomernejšie osvetlenie
prichádzalo zhora, z obidvoch stráň cez bazili-
kálně okná už v úrovni klenieb (v lunetách)
alebo v úrovni empör nad bočnými kaplnkami.
Presbytérium a bočné kaplnky bývali samostat-
né osvětlené. Celkove tieto priestory sú polo-
temné; převládalo tu šero. Váčšia světlost’ sa
dosahovala světlými farbami stien, pričom za-
riadenie interiéru, prevažne z dřeva, kontrasto-
valo tmavými tónmi (lavice, kazatelnica, oltá-
ře).
Vnútorné priestory obytných stavieb 17. sto-
ročia sa v zásadě neodlišovali od renesančných.
Boli to štvoruholníkové miestnosti s oknami na
jednej alebo dvoch susedných stranách, s rov-
ným stropom alebo zaklenuté klenbami, ktoré
niekedy malí jednoduchú štuková výzdobu. Tie-
to priestory boli priechodné (malí viacero dveří)
alebo len s jedným vstupom. Světlá výška bola
prispósobená obytnému účelu. Na hrade Čer-
vený Kameň sa nachádza reprezentačný rano-
barokový interiér sally terreny s pozoruhodnou
sochárskou a maďarskou výzdobou.
Co sa týká vonkajšieho, urbanistického prie-
storu, architektům tu vnímáme v zástavbě izo-
lovanej alebo súvislej, ale vždy v spojitosti
s prostředím, s prírodnými a terénnymi pod-
obenkami. Na rozdiel od interiérov, v exteriéri
priestor vymedzuje a ohraničuje nielen staveb-
ná hmota, ale aj zeleň, vegetácia, voda, terénna
konfigurácia. Urbanistický priestor móže byt
uzatvorený, polouzatvorený a otvorený.
Velmi dóležitým kritériom v architektonickej
kompozícii vonkajších priestorov je zorné pole
pozorovatel’a, vychádzajúce z prirodzených mož-
ností ludského oka. Je to priestor, ktorý obsiah-
neme okom při priamom pohlade.19
Priestory vonkajšie nad vázu jú obyčajne na
priestor vnútomý; niekedy sa prelínajú a spolu