Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1983)

23

Na priečelí sa uplatnil poměr „zlatého řezu“ vo
viacerých plochách. Z uvedeného vidieť jednot-
nost kompozície prevádzky a vonkajšej formy
tejto architektury.
Dnes možno povedať, že proporčně systémy
móžu byť len určitým pomocným prostriedkom,
ktorý prispieva k zjednoteniu kompozície. Móžu
byť nositel’om určitej idey jednoty nie ako urču-
júci prostriedok tvorby, ale v súvislosti s další-
mi pnincípmi, zákonitosťami a zámermi.

b) Mierka

Proporcie velmi tesne súvisia a prelínajú sa
s ďalšou kategóriou architektonickej kompozície
a tou je architektonická mierka. Vo všetkých
epochách bola významným faktorom, ovplyvňu-
júcim či už vědomě alebo nevedeme problema-
tiku tvořivého procesu a jeho výsledkov. Možno
ju definovat ako opticko-psychologické pósobe-
nie rozmerov architektonického diela na člověka,
keď pozorovatel’ vztahuje všetky časti stavby
na svoje 1’udské rozměry (mierka člověka — ab-
solútna), alebo ako úhrn proporčných vzťahov
jednotlivých častí stavby k celku, resp. dvoch
celkov k sebe navzájom (mierka relativná). Iný-
mi slovami mierka je „ako vonkajší vztah vel-
kostí daná nepomenovaným číslom, ktoré je pro-
duktem poměru dvoch velkostí“13 a možno ju
vyjádřit matematickou formuláciou:
celok A část a
—-, , „ ; -——— = mierka prostej velkosti;
celok B část b
mierkou sa stává vec, s kterou zrovnávame tú,

ktorej mierku hladáme.
celok A mierka charakteru velkosti je vzťa-
časTa hom vzťahov; nepotřebujeme vedieť
celok B vždy číselnú hodnotu vztahu A a, ale
. len přibližné, či je váčší alebo menší
CclS L O w . /- « z
než B b.w

Dva příklady priečelí kostolov (Prešov, Koši-
ce) dokumentujú tieto vztahy.
Je zřejmé, že pře mierku stavby hrá význam-
nú úlohu nielen mierka celkových rozmerov, ale
aj mierka štruktúry, členenia. Cím je menšie,
tým sa hmoty a priestor zdajú váčšie a naopak.
Vertikalita členenia pósobí ako drobná mierka
v smere horizontálnům a velká mierka v smere
vertikálnům. Pri horizontálnem členení je to






26. Priečelie františkánského kostola v Prešove a je-
zuitského kostola v Košiciach (vztahy mierok celkov
a detailov)

naopak. Ukazovatelom architektonickej mierky
sú tzv. sprostredkujúce články ako dveře, okná,
zábradlia, balustráda, výšky parapetov, ale aj
velkost kameňov v sokli, výšky stupnic schodov
alebo iných známých konštrukčných, tektonic-
kých a výtvarných prvkov. Ak móžeme pomo-
cou sprostredkujúcich článkov odhadovat vel-
kosti a vzdialenosti, hovoříme o mierkovej orien-
tácii. Spôsob a charakter členenia a záměrné
využitie článkov, ktoré sprostredkujú představu
o mierke, umožňuje vyvolat dojem mohutnosti
alebo drobnosti stavby, nezávisle od jej skuteč-
ných rozmerov. Nečlenené stavby nemajú mier-
ku štruktúry.
Umělecké zveličenie alebo zmenšeme je
oprávněným a hodnotným vyjadřovacím pro-
striedkom, ak je zachovaná mierka. Dovoluje
zdórazniť podstatné a potlačit vedlajšie prvky
kompozície. Stupeň zdóraznenia je ovplyvnený
subjektivným cítěním autora. Prehnanie vel-
kosti mierky netýká sa len nadměrného stupňa
samého mierkového rozdielu, ale móže dójsť aj
k nevhodnému spósobu použitia tohto rozdielu.
V historii architektúry boli obdobia, keď mier-
ka stavieb sa nevymkla zo zaužívaných noriem,