Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1983

Page: 24
DOI issue: DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1983/0120
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
24


27. Gajary, jednovežový, 3-osový kostol, výrazné sy-
metrickej kompozície s rytmom a — B — a

a to bolo zvyčajne vtedy, keď rozměry člověka
bolí určujúcim vodidlom, porovnávacím merad-
lom (hovoříme o ,,1’udskej mierke“ antickej, re-
nesančnej a kliasicistickej architektúry). V iných
obdobiach přehnaná mierka stavieb alebo ich
častí mala slúžiť najmá ideologickým zámerom
(velkost obytných sídiel feudálov, světlé výšky
lodí gotických katedrál, mohutnost barokových
komplexov).
Možno konštatovať, že v období baroka mier-

ka zohnala výraznú úlohu pri účinku architek-
túry na pozorovatela ako nikdy před tým. Pod-
statné časti sa zdůrazňovali, vedlajšie záměrně
potlačovali členěním architektúry. Aj menšie
stavby svojimi reálnými, skutočnými rozmermi,
už svojím situováním a členěním, s využitím
kontrastov v mierkach získali a upútali pozo-
rovatela, pretože záměr sa kryl s vhodným
a v ranom baroku ešte citlivým využitím záko-
nov architektonické] mierky. Až v období vr-
cholného a neskorého baroka došlo k prekroče-
niu miery uměleckého zveličovania, keď sa
úplné stratila mierka člověka, aj keď architek-
túra mala slúžiť jeho potřebám.
Pri grafickom zobrazení architektúry (prieče-
lia, pódorysy, řezy, detaily) třeba uvádzať poměr
zmenšenia (M 1 : 100, 1 : 200 . . .), aby bolo mož-
né utvořit si představu o skutečných rozmeroch
daných stavieb. Plánová dokumentácia ranoba-
rokovej architektúry názorné ukazuje využitie
zákonitostí architektonickej mierky v spojitosti
s propocenými vzťahmi na stavbách u nás.
c) Rytmus, symetria, asymetria, gradácia
Tieto kategorie architektonickej kompozície
taktiež úzko súvisia a tvoria skupinu s podob-
nými zákonitosťami a problematikou.
Vo všeobecnosti nazýváme rytmom pravidel-
né striedanie fáz nějakého dej a; v poézii strie-
danie prízvučných a neprízvučných, dlhých a
krátkých slabik vo verši, v hudbě pravidelné
striedanie ťažkých a 1’ahkých dôb. V architektúre
pod pojmom rytmus rozumieme opakovanie ale-
bo striedanie architektonických prvkov v rov-
nakých alebo pravidelné sa striedajúcich vzdia-
lenostiach. Nezáleží na tom, či sa to odohráva
na priečelí, v pódoryse (rytmus bodový, lineár-
ny, plošný), v interiéri alebo urbanistickom prie-
store (rytmus priestorový, rytmus hmot). Ryt-
mické sledy móžu byť prosté alebo kombino-
vané. Prostý rytmus móže vytvárať opakovanie
jediného elementu, odděleného „cezúrou“, čiže
preryvom, intervalem, zřejmým odlúčením od
seba. Pri opakovaní dvoch odlišných prvkov
rytmus móže byť: otvorený — ababab, alebo
uzavretý — abababa.
Keď sa opakuje váčší počet elementov badá-
loading ...