Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1983)

27

Hanušovce nad Topl’ou x-y y y-xZx-
-yyy-x
Obytné domy: a a — B (asymetria);
Městské paláce: Bratislava, Nálepková 17
a a a B a a a
Košice, Leninova 94 II. podlažie aaabbaaa,
prízemie, AABAABAA
Asymetria je najpósobivejšia pri komplexech
kostolov a kláštorov, umiestených na rožných
parcelách ulic a náměstí, taktiež pri městských
obytných domoch, kde portál nebýval v střede
priečelia. Gradáciu, ktorá vo vrcholnom baroku
bola jedným z prvořadých kompozičných prin-
cípov, v ranom baroku móžeme pozorovat najmá
v interiérech kostolov. Od vstupu do pozdížnej
lodě kostolov až po oltář sa stupňujú architek-
tonické články, ďalej štuková výzdoba pilastrov,
bočných kaplniek a výklenkov.
4. Tektonika
V procese dlhodobého vývoja architektúry l’u-
dia nadobúdali vždy nové skúsenosti so staveb-
nou hmotou, materiálmi a samou stavebnou
konštrukciou. Zovšeobecnené skúsenosti stali sa
uměleckým dorozumievacím prostriedkom, vy-
jadrujúcim určité myslienky a záměry (stlp
symbolom vznosnosti, lahkosti, stená symbolom
mohutnosti, pevnosti atď.). Spósob skíbenia
jednotlivých častí konštrukcie stavby závisel
vždy aj od stupňa rozvoj a techniky a védy (sta-
tika, pružnost). Sem možno zařadit aj fyzikálně
skúsenosti s hmotou, z ktorých pře architektúru
sú najdóležitejšie štruktúra a farba povrchov
stavebných hmot (tepelné, optické, akustické
vlastnosti).
a) Tektonika, konštrukcie
Představy o stabilitě, únosnosti, pružnosti a
pevnosti, konštruktívnej logike tlmočí tektonika.
Tektonika je takto nielen „výtvarným prepisom
hmoty konštrukcie a jej ovládnutia vnútorných
sil (tým menej jej dekor), ale zároveň je výtvar-
ným vyjádřením ovládnutia priestoru hmotou
konštrukcie v ich jednote“.1' Je jednotou kon-
štrukcie a jej výtvarnej formy, jej výtvarného

účinku. Teda tektoniku třeba chápat z dvoch
hladí sk :
1. zo vzájoraného vztahu hmoty konštrukcie
a priestoru, ktorý konštrukcia vytvára,
2. zo vzájomného vztahu hmotných častí kon-
štrukcie medzi sebou. Preto hovoříme o tekto-
nike konštrukčno-priestorového riešenia a o tek-
tonike samej hmoty konštrukcie.
V architektonickej kompozici! má tektonika
významnú úlohu, lebo spája výtvarnú proble-
matiku architektury so stavebnými konštruk-
ciami; patří k materiálu ym kompozičným prin-
cípom. Už samou nevyhnutnosťou konštrukcie
sa vytvárajú předpoklady pre nevyhnutnosť jej
výtvarnej kvality. V tom je sila účinku tekto-
niky v architektonickou! diele.
Každému historickému úseku dějin architek-
túry zodpovedal vždy určitý tektonický systém
alebo ich kombinácie. Základné tektonické sys-
témy možno délit následovně: 1. systém štípu
a kladla, 2. systém celistvéj steny, 3. systém
kostry, 4. systém tektoniky priestorov podlá
spósobu zastropenia, 5. kombinácie uvedených
systémov.
1. Systém štípu a kladia bol typický pre ar-
chitektúru Egypta, antického Grécka, pre rene-
sančnú a klasicistickú architektúru. Avšak
v každom období aj tento tektonický systém
bol vyjadřovacím prostriedkom úrovně poznania
zákonitostí hmoty. Egyptské štípy a kladie bolí
mohutné, předimenzované; v ich článkovaní sa
sice prejavila snaha o znázornenie prírody, ale
aj bezmocnost člověka. Systém štípu a kladia,
článkov nesúcich a nesených, vyvrcholil v an-
tickej gréckej architektúre, ktorá tiež napodob-
ňovala prírodu, ale už so znalosťou priebehu
statických sil v hmotě. Vlastnosti a konštrukcie
stavebných hmot dřeva a hlíny boli prenášané
do kameňa na kultových stavbách. Prepraco-
vanie tohto systému do najmenších podrobností
svědčí o vel’kom cite a skúsenosti, je vyjádře-
ním prirodzeného vztahu vtedajších tvorcov
k prírode a k člověku. Renesancia a klasicizmus
systém štípu a kladia nepoužívali ako jediný,
ale obohatili ho odvážnějším použitím na róz-
nych druhoch stavieb (ďalšie vylahčenie stlpov
a zváčšenie interkolumnií na hránicu únosnosti).
2. Systém celistvéj steny mal vyjadřovat sú-