35
-1
40. Jur pri Bratislavě, okno kostola piaristov
41. Trnava, univerzitný kostol (okná priečelia)
pri Bratislavě. Polkruhovo ukončené okno je-
zuitského kostola v Rožňave je rámované lizé-
nami a štukovou girlandou. Ranobarokové okná
jezuitského kostola v Trnavě majú rozlomený
frontón, podobné ako okná františkánského kos-
tola v Trnavě, a parapet s kuželkovou balustrá-
dou. Balustrádu majú aj okná věží jezuitského
kostola v Košiciach.
Přechod do vrcholného baroka naznačuje okno
jezuitského kostola v Skalici, ktorého římsová
supraporta je oblúková. Frontóny s křidlami a
bohatou štukovou ornamentikou nachádzame na
kostole františkánův v Prešove, kaštieli v Ca-
kanoch a kaštieli v Hanušovciach nad Topfou.
Vcelku možno konštatovať, že u okien na ar-
chitektúre 17. storočia nenaehádzame takú ši-
rokú škálu v rozmanitosti druhov ako u portá-
lov. Okná neboli tak nápadnými prvkami kom-
pozície, pretože ich početnost na priečelí nútila
tvorcov k umiernenejšiemu vyjadreniu opako-
vaného rytmického motivu, akým bolo okno na
ranobarokových priečeliach.
K spestreniu a k váčšej plastickosti priečelí
architektúry, najmä sakrálnej, slúžili aj niky,
ktorých tvar sa velmi málo lišil od renesanč-
ných, napr. v Nitře, v Košiciach, v Prešove,
v Rožňave, v Trnavě. Oblúbeným prvkom boli
aj typické kartuše, najmä elipsovitého tvaru,
orámované štukovou výzdobou — napr. v Pre-
šove.
Všetky spomenuté architektonické články a
42. Cákány, okná kaštiela
-1
40. Jur pri Bratislavě, okno kostola piaristov
41. Trnava, univerzitný kostol (okná priečelia)
pri Bratislavě. Polkruhovo ukončené okno je-
zuitského kostola v Rožňave je rámované lizé-
nami a štukovou girlandou. Ranobarokové okná
jezuitského kostola v Trnavě majú rozlomený
frontón, podobné ako okná františkánského kos-
tola v Trnavě, a parapet s kuželkovou balustrá-
dou. Balustrádu majú aj okná věží jezuitského
kostola v Košiciach.
Přechod do vrcholného baroka naznačuje okno
jezuitského kostola v Skalici, ktorého římsová
supraporta je oblúková. Frontóny s křidlami a
bohatou štukovou ornamentikou nachádzame na
kostole františkánův v Prešove, kaštieli v Ca-
kanoch a kaštieli v Hanušovciach nad Topfou.
Vcelku možno konštatovať, že u okien na ar-
chitektúre 17. storočia nenaehádzame takú ši-
rokú škálu v rozmanitosti druhov ako u portá-
lov. Okná neboli tak nápadnými prvkami kom-
pozície, pretože ich početnost na priečelí nútila
tvorcov k umiernenejšiemu vyjadreniu opako-
vaného rytmického motivu, akým bolo okno na
ranobarokových priečeliach.
K spestreniu a k váčšej plastickosti priečelí
architektúry, najmä sakrálnej, slúžili aj niky,
ktorých tvar sa velmi málo lišil od renesanč-
ných, napr. v Nitře, v Košiciach, v Prešove,
v Rožňave, v Trnavě. Oblúbeným prvkom boli
aj typické kartuše, najmä elipsovitého tvaru,
orámované štukovou výzdobou — napr. v Pre-
šove.
Všetky spomenuté architektonické články a
42. Cákány, okná kaštiela