Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1983

Page: 46
DOI issue: DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1983/0142
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
46


6. D. Weiss (?), Leopold I. 1SS3, Nitra

čom s nimi zachovávajú ty.pologický paraleliz-
mus obetovania.
Najfrekventovanějším motívom z oblasti No-
vého zákona je Kristus, ale záberom je to len
neširoké zoskupenie. Ikonograficky najpočet-
nejšiu skupinu tvoří Ukřižovaný ako sáčasť epi-
tafu spolu s donátormi. Tento typ sa plné roz-
vinul v druhej polovici 16. storočia, ale existo-
val i v 17. storočí, napr. na epitaf och Laczita
(1605, Stará Lubovňa), Fleischa (1620, Kremni-
ca), Balassu (začiatok 17. storočia, Považská Bys-
trica), Seciechovia (okolo polovice 17. storočia,
Stará Lubovňa), Mollicia (prvá polovica 17. sto-
ročia, Nižné Ružbachy). Ďalšiu skupinu tvoří
námět zmřtvychvstania Krista ako istota viery
v spasenie. Poznáme ho ako samostatná posta-
vu násitavcov epitafu, napr. Rhaela (1612, Levo-
ča), Langa (1639, Levoča), ale aj ako námět
zmřtvychvstania s postavami vojakov na pezin-

skom reliéfe z roku 1609. Tretiu skupinu tvoria
pašiové výjavy, ktoré sú osamotené a neopaku-
jú sa: Muž bolesti (1627, Bratislava), Snímanie
z kríža (1662, Nitra), Ecce Homo (1670, Bratisla-
va), Kristus s nástrojmi utrpenia (1694, Brati-
slava). Z prehladu vidíme, že na rozdiel od pro-
testantskej literatury (Silván, Láni, Tranovský,
Chalupka, Pilárik, Sinapius) je táto ikonografia
potlačená do úzadia nielen zriedkavým výsky-
tom témy najmä v druhej polovici 17. storočia,
ale aj pre jej zúženie na pašiový cyklus, lepšie
povedané na niektoré jeho výjavy.17
Reformácia radikálně zredukovala bohatá
středověká křesťanská ikonografiu potlačením
kultu svätcov i Márie, ale víťazný rekatolizačný
postup znamenal nielen návrat středověkých
svätcov do umenia, ale aj rozšírenie ich počtu
o nových barokových svätcov. Podlá učenia ka-
tolicizmu boli „sprostredkovatefmi spásy“, pri-
hovárali sa za spasenie, čo máme doložené
i v dobovej literatáre:
Svatí patronové,
uherští pánové,
proste nám u Boha,
Svatého Ducha!18
alebo na inom mieste:
Všichni svati pomáhejte,
u knížete pokoje,
ať dědictví své zachová,
zažene války, boje.18
Tento zesilněný kult svätcov sa prejavuje vo
všetkých druhoch umenia, a móžeme ho doložiť
i v kamennej plastike. Sá to napr. Hieroným,
Anton Pustovník, Pavol, Vojtech, Svorad, Onu-
frius, Klára, Rozália (okolo 1650, Bratislava —
dnes nezachované), Anton Padovánsky (1674,
Bratislava, Malacky), Mikuláš (1661, Bratislava),
Juraj (1650—1660, Bratislava), Mikuláš (1683,
Trnava), Juda Tadeáš, Ján (sedemdesiate roky
17. storočia, Trnava). Z prehladu je zřejmé, že
ikonografia svätcov v kamennej plastike je zá-
ležitosťou druhej polovice 17. storočia, čo sávisí
s víťazstvom protireformácie. Sochy svätcov boli
váčšinou umiestnené na fasádě kostola, ktorý im
bol zasvátený, napr. na kostole sv. Mikuláša
v Bratislavě i v Trnavě; u kostola trnavských
jezuitov išlo o výzdobu celej fasády. Skupina
loading ...