Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1983

Page: 47
DOI issue: DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1983/0143
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
47


7. J. Lippay, Juraj. Okolo polovice 17. storočia. Bra-

tislava, Primaciálny palác


8. Epitafy bardejovského kostola sv. Egídia. 17. sto-
ročie. Foto H. Fialová

svätcov — pustovníkov (Pavol Pustovník, An-
ton Pustovník, Svorad) bola súčasťou eremitória
bratislavskej primaciálnej záhrady. Anton bol
umiestnený na štípe před františkánským kláš-
torom v Báči ako svätec tohto rádu a Juraj s To-
biášom boli postavami fontán záhrady letného
arcibiskupského paláca v Bratislavě.
V okruhu katolíckej ikonografie kamennej
plastiky Slovenska má mariánská ikonografia
v druhej polovici 17. storočia dominantně po-
stavenie. Ikonografická změna súvisí s politic-
ko-náboženskou situáciou, so změnou poňatia
Márie ako patronky Uhorska (Patrona Hunga-
riae). Nástupom reformácie táto myšlienka stra-
tila údernosť, ale po násilnom potlačení stavov
i protestantizmu jej význam bol obnovený sl’u-
bom cisára Leopolda I. a arcibiskupa Szelepché-

nyiho urobit z Uhorska Mariánské kráfovstvo
(Regnum Marianum).20 Skutečnost, že základ-
ným motívom kamennej plastiky 17. storočia sa
stala Márla neznamená zánik světa katolických
svätcov, ale iba ich přesun do interiérov kos-
tola. Například v Skalici vo farskom kostole si
jednotlivé cechy v 17. storočí postavili oltáře
zasvátené ich patrónom — vinohradníci Urba-
novi, krajčíri Kataríne a pod. Pokial išlo o zá-
ujem celku města — svätei jednotlivých sociál -
nych skupin mu ustúpili, čo sa v Skalici preja-
vilo aj tým, že před farský kostol postavili štíp
so sochou Panny Márie (1695).21 Preto prevažne
v kamennej exteriérovej plastike je mariánská
tematika vyjádřením záujmu celku, či už ide
o panovníka, církev alebo město.
Toto sústredenie sa na mariánsky motiv je
loading ...