Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1983

Page: 48
DOI issue: DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1983/0144
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
48


9. Madona. Druhá polovica 17. storočia, Červený Ka-
meň. Foto Zelms


10. Madona. Okolo polovica 17. storočia, Bratislava,
Primaciálny palác. Foto P. Breier — J. Ptáček

súčasťou širšieho európskeho kontextu, ktorý
by sme mohli nazvat — úcta k žene. V 17. sto-
ročí, najma vo Francúzsku, to bola naozaj žena,
ktorá si vynútila změnu v mravoch, obliekaní,
v živote najvyššej spoločnosti; jej zálubou při-
šla do módy „vysoká literatúra“ a začalo sa pri-
hliadať i na důležitost umenia. Onou ženou, kto-
rá podstatné přispěla k týmto změnám, bola
Catherine de Vivonne, markíza de Rambouillet.
Vychovaná v kultivovánom talianskom prostře-
dí, po příchode do Francúzska našla krajinu,
ktorá sa zdaleka nemohla honosit talianskou
bystrozrakosťou, zálubou v literatúre, ba ani len

inteligentnou konverzáciou šlachty a královské-
ho dvora. Preto si otvorila salón (1624 — povest-
nú modrú izbu), v ktorej táto „zákonodarkyňa
preciozity“ výše štyridsať rokov přijímala vý-
lučné ludí bystrého ducha, literárneho talentu,
galantných spósobov, ktorí boli schopní „počest-
né“ zabavit chorlavú rozhovorom, literárnymi
zábavami a něžnými spoločenskými hrami.22
Móda salónov sa rozšířila a hoci žiadny z ne-
skorších nedosiahol kvalit salónu madame de
Rambouilet, spoločné mali jedno: donútili hru-
bých a nevzdělaných šlachticov prvej polovice
17. storočia dbát o svoj jazykový přejav i zo-
vňajšok a nesporné postavili ženu do středu ako
objekt obdivovania, vzdávania poct a úplného
rešpektu. Tento obdiv a úcta k žene boli len
jedným polom pocty. Druhým bolo uctievanie
ženy — svätice, Panny Márie, formou marián-
ského kultu, nesmierne rozšířeného v období
baroka, pričom črta zmyselnosti a erotiky po-
značila v mnohých prípadoch aj sochársku
tvorbu s mariánskou ikonografiou.23 Zatia! čo
krajiny, ktoré mali aj významnú dvorskú kul-
túru, poznali obidva póly uctievania ženy, pre
Slovensko je typická len jedna forma — ma-
riánsky kult.
Panna Mária bola patronkou Uhorska (Mária
Virgo Hungarorum Mater) a jej kult šířili naj-
má mariánské kongregácie, spolky na oslavu
Márie, formou pútí, osláv mariánských sviatkov
a procesií.2'1 V priebehu 17. storočia vzniká velké
množstvo sôch a obrazov „zázračných Márií“
a pútnických stredísk. V rokoch 1690 a 1696 vy-
šla kniha palatína Esterása, ktorá opisuje tieto
Márie a ich skutky.25 Kniha patří do skupiny diel
s mariánskou tematikou, spomedzi ktorých vy-
niká Atlas mariánsky od německého jezuitu V.
Gumpenbergera z prvej polovice 17. storočia.2(>
Mária bola považovaná za prvú pomocnicu,
sprostredkovatelku milosti, orodovnicu u Boha
a katolička hierarchia radikálně odsudzovala,
připadne potierala tých, ktorí „hlásali, že svátí
neorodujú u Boha za ludí, alebo, že vzývat svá-
tých je modlářstvo“.27
Mariánsky kult sa prejavil vo všetkých oblas-
tiach a bol velmi silný i v poézii, napr. v básni
Svatá Maria, pros za nás alleluja. Vo vlyse
vstupného portálu na Cervenom Kameni sa
loading ...