DOI Heft:
Nr. 2
DOI Artikel:Rusina, Ivan: Z ikonografie kamennej plastiky Slovenska 17. storočia
DOI Seite / Zitierlink:https://doi.org/10.11588/diglit.51719#0153
57
Poznámky
1 Je to typické aj pre literaturu, kde „je pravidlem,
že meniaci sa životný postoj sa prejavuje najprv v ob-
sahovej stránke literárnych diel, ktorá tak pósobí vo
vývine ako aktívny, pretvárajúci a formujúci činitel’“.
BAKOŠ, M.: Literáma história a historická poetika.
Bratislava 1973, s. 105.
2 V českom překlade: Růže ran. Básně německého
baroku. Praha 1969, s. 19.
3 MIŠIANIK, J. : Antológia staršej slovenskej lite-
ratury. Bratislava 1961. s. 280—284.
'' Jakub Jakobeus. Red. J. Minárik a M. Vyvíjalová.
Bratislava 1983, s. 303. Roku 1663 napísal M. Institoris
báseň Tužby po zlatom mieri.
■' Stručný filosofický slovník. Praha 1966, s. 295.
3 C. d. v pozn. 2, s. 19.
' Výnimku tvoří výzdoba Bratislavského hradu.
Pozři: KRESÁK, F. — ŽIŠKOVÁ, T.: Manieristické gro-
tesky na Bratislavskom hrade. Vlastivědný časopis,
1980, č. 1, s. 25—29.
8 Humanizmus a renesancia na Slovensku v 15. a 16.
storočí. Red. E. Holotík a A. Vantuch. Bratislava 1967,
s. 200.
9 C. d., s. 207.
1(1 Jeden z omylov obecných historikov Slovenska je
názor, že i v umění na Slovensku bežne poznáme an-
tické motivy.
11 LIVIUS, T.: Dějiny. Praha 1971. Kniha II, 12—13
a VII, 6.
12 Bližšie pozři: RUSINA, I.: Statuengruppe des Hl.
Georg in Bratislava. Ars ’77—81, s. 108—122.
13 Celkový súpis chýba, pre 17. storočie pozři: RU-
SINA, I.: Kamenná plastika 17. storočia na Slovensku.
Bratislava 1978, s. 263—264. Kandidátská dizertačná
práca v archíve Umenovedného ústavu SAV.
14 Celok tvoří skupinu 16 portrétnych búst.
15 Predovšetkým v grafike a v maliarstve, ale tému
nájdeme i v sochárstve napr. u Adriana Vriesa.
16 V záhradě letného arcibiskupského paláca v Brati-
slavě bola i starozákonná postava Samsona, ktorá patří
tiež do tejto skupiny — „předobrý Kriste Ježíši, Samso-
ne nejsilnější, bojuj za nás, za svou říši, zvlášť tento
čas nynější“. Pozři České baroko. Praha 1941, s. 69.
17 Z bratislavského pašiového cyklu Kalvária v 17.
storočí vznikli len tri diela — Kristus v mladosti, Roz-
lúčka Marie s Kristom, Ukřižovaný — ostatně diela po-
chádzajú až z 18. storočia.
18 MIŠIANIK, J.: c. d., s. 254.
19 České baroko. Praha 1941, s. 69.
20 Spósob bol krutý a nevyberaný. K hlavným stroj-
com rekatolizácie patřil arcibiskup Szelepchényi, ktorý
bol přesvědčený, že ak jednoduchý 1’ud nebude mať ne-
katolických duchovných a nekatolické kostply, bez ťaž-
kostí sa vrátí do církvi. Bol iniciátorům bratislavských
delegovaných súdov v rokoch 1673—1674, v ktorých bola
odsúdená velká časť nekatolických duchovných.
21 Před touto sochou sa konali i pobožnosti, čo po-
známe i v dalších mestách, napr. v Bratislavě.
22 V týchto hrách sa napr. hladala zlodějka v hre
o ukiradnutom srdci, poriadala sa honba za láskou, kto-
rá sa skrývala v očiach dámy, hráli sa s papierom
v ruke na rožne literárně duchaplnosti a viedli sa tu
velmi závažné debaty: Je k zrodu lásky nevyhnutná
krása? Aký účinok v láske má neprítomnosť? Toto „du-
chaplníctvo“ kritizoval vzápatí Molière v Smiešnych
preciózkách.
23 „Rozkošnícky prohnutá Madonna, která titěrně
malými nožkami dotýká se hlavy hadovy s nastudova-
ným gestem velké dámy, sestupující z kočáru, není než
povrchně náboženskou stylisací něžné vášně ženy, od-
dané sladkým hrám lásky“. NOVÁK, A.: Praha barok-
ní. Praha 1915, s. 8.
24 Táto problematika je v slovenskej historiografii
velmi málo spracovaná.
25 Kniha vyšla znovu v Bratislavě v Belnayovskej
tlačiarni roku 1836 v němčině a maďarčine, roku 1838
v slovenčině. Póvodný text spracoval Aleš Jordánsky.
26 Paralelou precióziek může byť Mapa Říše Něhy,
či Slovník precióziek z roku 1660.
27 TAPIÉ, V.: Barok. Bratislava 1971, s. 37.
28 MIŠIANIK. J. : c. d„ s. 363.
29 TAPIÉ, V.: c. d., s. 36.
30 Immaculata bola v habsburských zemiach uctie-
vaná a slávená ako patronka obnoveného katolictva.
31 Je to sochárska výzdoba priečelia a bočnej fasády
trnavského univerzitného kostola. Diela nie sú umiest-
nené v póvodných nikách a zachovala sa z nich len tá-
to časť:
a. J. J. Bendi: Joachim. Sedemdesiate roky 17. storo-
čia,
b. J. J. Bendi: Ján Evanjelista. Sedemdesiate roky 17.
storočia,
c. J. J. Bendi: Juda Tadeáš. Sedemdesiate roky 17. sto-
ročia,
d. J. Kohl: Alžběta. Sedemdesiate roky 17. storočia,
e. Kohl: Apoštol. Sedemdesiate roky 17. storočia,
f. Kohl: Apoštol. Sedemdesiate roky 17. storočia,
g. Slovenský sochár: Anny. Druhá polovica 17. storočia,
h. Slovenský sochár: Zachariáš. Druhá polovica 17. sto-
ročia,
ch. P. Pozzo: Sochy anjelov portálu. 1648.
Diela sú z pieskovca, nadživotnej velkosti a majú
drobné mechanické poškodenia. Atribúcie zdůvodňuje-
me v nasledujúcom texte.
32 DUBNICKÝ, J. : Ranobarokový univerzitný kostol
v Trnavě. Bratislava 1948. Prehlad stavu bádania o au-
torstve stavby pozři KRESÁK, F.: Poznámky o trnav-
ských Spazzovcoch. Ars ’72/74, 1—6, s. 58—67.
33 Prehlad staršej literatúry uvádza AGGHÁZY, M.:
A barokk szobrászat Magyiarországon. Budapest 1959
zv. 2, s. 192.
34 Tieto údaje sme čerpali z práce DUBNICKÝ, J. :
c. d., s. 53.
Poznámky
1 Je to typické aj pre literaturu, kde „je pravidlem,
že meniaci sa životný postoj sa prejavuje najprv v ob-
sahovej stránke literárnych diel, ktorá tak pósobí vo
vývine ako aktívny, pretvárajúci a formujúci činitel’“.
BAKOŠ, M.: Literáma história a historická poetika.
Bratislava 1973, s. 105.
2 V českom překlade: Růže ran. Básně německého
baroku. Praha 1969, s. 19.
3 MIŠIANIK, J. : Antológia staršej slovenskej lite-
ratury. Bratislava 1961. s. 280—284.
'' Jakub Jakobeus. Red. J. Minárik a M. Vyvíjalová.
Bratislava 1983, s. 303. Roku 1663 napísal M. Institoris
báseň Tužby po zlatom mieri.
■' Stručný filosofický slovník. Praha 1966, s. 295.
3 C. d. v pozn. 2, s. 19.
' Výnimku tvoří výzdoba Bratislavského hradu.
Pozři: KRESÁK, F. — ŽIŠKOVÁ, T.: Manieristické gro-
tesky na Bratislavskom hrade. Vlastivědný časopis,
1980, č. 1, s. 25—29.
8 Humanizmus a renesancia na Slovensku v 15. a 16.
storočí. Red. E. Holotík a A. Vantuch. Bratislava 1967,
s. 200.
9 C. d., s. 207.
1(1 Jeden z omylov obecných historikov Slovenska je
názor, že i v umění na Slovensku bežne poznáme an-
tické motivy.
11 LIVIUS, T.: Dějiny. Praha 1971. Kniha II, 12—13
a VII, 6.
12 Bližšie pozři: RUSINA, I.: Statuengruppe des Hl.
Georg in Bratislava. Ars ’77—81, s. 108—122.
13 Celkový súpis chýba, pre 17. storočie pozři: RU-
SINA, I.: Kamenná plastika 17. storočia na Slovensku.
Bratislava 1978, s. 263—264. Kandidátská dizertačná
práca v archíve Umenovedného ústavu SAV.
14 Celok tvoří skupinu 16 portrétnych búst.
15 Predovšetkým v grafike a v maliarstve, ale tému
nájdeme i v sochárstve napr. u Adriana Vriesa.
16 V záhradě letného arcibiskupského paláca v Brati-
slavě bola i starozákonná postava Samsona, ktorá patří
tiež do tejto skupiny — „předobrý Kriste Ježíši, Samso-
ne nejsilnější, bojuj za nás, za svou říši, zvlášť tento
čas nynější“. Pozři České baroko. Praha 1941, s. 69.
17 Z bratislavského pašiového cyklu Kalvária v 17.
storočí vznikli len tri diela — Kristus v mladosti, Roz-
lúčka Marie s Kristom, Ukřižovaný — ostatně diela po-
chádzajú až z 18. storočia.
18 MIŠIANIK, J.: c. d., s. 254.
19 České baroko. Praha 1941, s. 69.
20 Spósob bol krutý a nevyberaný. K hlavným stroj-
com rekatolizácie patřil arcibiskup Szelepchényi, ktorý
bol přesvědčený, že ak jednoduchý 1’ud nebude mať ne-
katolických duchovných a nekatolické kostply, bez ťaž-
kostí sa vrátí do církvi. Bol iniciátorům bratislavských
delegovaných súdov v rokoch 1673—1674, v ktorých bola
odsúdená velká časť nekatolických duchovných.
21 Před touto sochou sa konali i pobožnosti, čo po-
známe i v dalších mestách, napr. v Bratislavě.
22 V týchto hrách sa napr. hladala zlodějka v hre
o ukiradnutom srdci, poriadala sa honba za láskou, kto-
rá sa skrývala v očiach dámy, hráli sa s papierom
v ruke na rožne literárně duchaplnosti a viedli sa tu
velmi závažné debaty: Je k zrodu lásky nevyhnutná
krása? Aký účinok v láske má neprítomnosť? Toto „du-
chaplníctvo“ kritizoval vzápatí Molière v Smiešnych
preciózkách.
23 „Rozkošnícky prohnutá Madonna, která titěrně
malými nožkami dotýká se hlavy hadovy s nastudova-
ným gestem velké dámy, sestupující z kočáru, není než
povrchně náboženskou stylisací něžné vášně ženy, od-
dané sladkým hrám lásky“. NOVÁK, A.: Praha barok-
ní. Praha 1915, s. 8.
24 Táto problematika je v slovenskej historiografii
velmi málo spracovaná.
25 Kniha vyšla znovu v Bratislavě v Belnayovskej
tlačiarni roku 1836 v němčině a maďarčine, roku 1838
v slovenčině. Póvodný text spracoval Aleš Jordánsky.
26 Paralelou precióziek může byť Mapa Říše Něhy,
či Slovník precióziek z roku 1660.
27 TAPIÉ, V.: Barok. Bratislava 1971, s. 37.
28 MIŠIANIK. J. : c. d„ s. 363.
29 TAPIÉ, V.: c. d., s. 36.
30 Immaculata bola v habsburských zemiach uctie-
vaná a slávená ako patronka obnoveného katolictva.
31 Je to sochárska výzdoba priečelia a bočnej fasády
trnavského univerzitného kostola. Diela nie sú umiest-
nené v póvodných nikách a zachovala sa z nich len tá-
to časť:
a. J. J. Bendi: Joachim. Sedemdesiate roky 17. storo-
čia,
b. J. J. Bendi: Ján Evanjelista. Sedemdesiate roky 17.
storočia,
c. J. J. Bendi: Juda Tadeáš. Sedemdesiate roky 17. sto-
ročia,
d. J. Kohl: Alžběta. Sedemdesiate roky 17. storočia,
e. Kohl: Apoštol. Sedemdesiate roky 17. storočia,
f. Kohl: Apoštol. Sedemdesiate roky 17. storočia,
g. Slovenský sochár: Anny. Druhá polovica 17. storočia,
h. Slovenský sochár: Zachariáš. Druhá polovica 17. sto-
ročia,
ch. P. Pozzo: Sochy anjelov portálu. 1648.
Diela sú z pieskovca, nadživotnej velkosti a majú
drobné mechanické poškodenia. Atribúcie zdůvodňuje-
me v nasledujúcom texte.
32 DUBNICKÝ, J. : Ranobarokový univerzitný kostol
v Trnavě. Bratislava 1948. Prehlad stavu bádania o au-
torstve stavby pozři KRESÁK, F.: Poznámky o trnav-
ských Spazzovcoch. Ars ’72/74, 1—6, s. 58—67.
33 Prehlad staršej literatúry uvádza AGGHÁZY, M.:
A barokk szobrászat Magyiarországon. Budapest 1959
zv. 2, s. 192.
34 Tieto údaje sme čerpali z práce DUBNICKÝ, J. :
c. d., s. 53.