Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1983

Page: 62
DOI issue: DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1983/0158
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
62


1. Postava bojovníka z epitafu A. Rhaela (t 1612), se-
verná bočná loď farského kostola v Levoči. Foto R.
Kedro

možno vylúčiť, že na Spiši začal pósobiť ešte
v prvom desaťročí 17. storočia. Jeho dom sa na-
chádzal v blízkosti radnice,8 čo poukazuje na
Weinhartovo popredné postavenie v mestskej
société (člen mestskej samosprávy?). Nedoká-
žeme však dnes vysvětlit, prečo roku 1638 túto

nehnutelnosť vyměnil za dom J. Sechelschmi-
dta (?).9 Popři čisto osobných či finančných dó-
vodoch mohla v tomto případe zavážit i sochá-
rova častá nepřítomnost v meste, podmienená
prácou v Banskej Bystrici. Pre torzovite zacho-
vané matriky zo 17. storočia nepoznáme ani dá-
tum Weinhartovho sobáša so ženou Katarínou
ani počet jeho dětí. V záznamoch, ktoré existu-
jú až od tridsiatych rokov spomenutého storo-
čia, je uvedený len pri krste svojich dvoch dcér
a pri smrti tretej.10
Od druhej polovice štyridsiatych rokov do
Weinhartovej smrti 16. 5. 1668" postrádáme
písomné doklady, ktoré by umožnili bližšie
osvětlit sochárove ďalšie životné či pracovně
osudy. Vzhladom na jeho vek možno iba před-
pokládat, že v tomto období viedol dielňu už
niektorý z Jánových spolupracovníkův — azda
jeho syn Henrich. O Henrichovi vieme, že ako
vyškolený sochár sa od roku 1657 v Bratislavě
zdokonaloval v kamenárskom řemesle,12 roku
1659 tu výučbu ukončil a obdržal kamenársku
značku.13 Pravděpodobně ešte v šesťdesiatych
rokoch odišiel však do Saska. V druhej polovici
sedemdesiatych rokov sa stal mešťanom Frei-
bergu, kde aj roku 1677 zamřel.14 O živote Wein-
hartovho ďalšieho syna či vnuka Juraj a (?),
ktorý sa roku 1684 spomína v súvislosti s pre-
dajom domu v Spišských Vlachoch, nič nevie-
me.15
Weinhartova činnost súvisela na Slovensku
zrejme bezprostrednejšie s výtvarnými požia-
davkami príslušníkov Thurzovskej rodiny. Azda
právě vďaka týmto úlohám získal sochár de-
venu i dalších levočských či banskobystrických
patricijov. Rozsah jeho miestnej tvorby však
nedokážeme presne vymedziť. Vzhladom na do-
bové zvyklosti sa dá iba usúdit, že popři figurál-
nych kompozíciách sa v jeho dielni realizovali
i prosté kamenárske práce ako nápisové tabule,
dekorativně prvky fasád meštianskych domov
a pod. Z pamiatkového materiálu, ktorý sa
z prvých desaťročí 17. storočia na Spiši zacho-
val, dovolujú úvahy o prípadnom Weinharto-
vom autorstve dve figurálně sepulkrálne práce
z levočského farského kostola: epitaf Antona
Rhaela (t 1612) a náhrobník Krištofa Thurzu
(t 1614).
loading ...