63



2. J. Weinhart (?), náhrobník K. Thurzu (f 1614), krstná
kaplnka farského kostola v Levoči. Foto T. Leixne-
rová

3. J. Weinhart, náhrobník S. Thurzu, 1625-1626, krstná
kaplnka farského kostola v Levoči. Foto R. Kedro

Rhaelov epitaf sa už v predvojnovej litera-
tuře uvádza ako dielo kamenára z Nemecka,
pričom sa upozorňuje i na kvalitativně rozdiely
medzi jeho orámováním a ústřednou častou.16
Túto atribúciu iba podporujú poukazy na kom-
pozičnú zakotvenost diela v severotalianskom
umění 16. storočia a na jeho viditelný manie-
ristický přízvuk17, najmä ak uvážíme, že od kon-
ca spomenutého storočia prezrádza tvorba celej
juhonemeckej oblasti zjavne taliansku a nizo-
zemskú orientáciu. Z hfadiska doteraz známej
Weinhartovej tvorby zaujmú z figurálnej ná-
plně epitafu dve postavy bojovníkov, ktoré sú

situované po stranách centrálnej nápisovej ta-
bule. Charakterizuje ich kfudný postoj, vyvá-
žené komponovanie a až minuciózny záujem
o detail tváře či oděvu (hlavy na výzbroji, oči
a pod.). Weinhartovmu plastickému cíteniu sú
zbrojnoši blízki najmä úsilím o .anatomiokú
přesvědčivost, hmotovým i trocha pritvrdým
skulptívnym chápáním. Pře neznalost socháro-
vých raných práč sa však nateraz nedá vyme-
dziť autorský dosah spomenutých příbuzností.
Popři lákávej hypotéze Weinhartovej úlohy ve-
dúceho majstra pri dielenskej realizácii epitafu
nemožno dnes vylúčiť ani možnost jednorazo-