Universitätsbibliothek HeidelbergUniversitätsbibliothek Heidelberg
Metadaten

Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1983

DOI Heft:
Nr. 2
DOI Artikel:
Závadová-Jančová, Katarína: Emblém v knižnej grafike na Slovensku
DOI Seite / Zitierlink: 
https://doi.org/10.11588/diglit.51719#0180
Überblick
loading ...
Faksimile
0.5
1 cm
facsimile
Vollansicht
OCR-Volltext
84

ex <5^ ( o)
& Cujul «mpl'ôs, quàtn audíentis Priniipis, atqwe adcá
Reip'.iblica- fin exitio, cettc diícrimine, vel detrimento.
Verbo : Omni«, út Deutn, fic Principem virtns ornet ;
Sapicntia tarnen emnpriinis tnentem fall i, linguam
fides {allere neíčia.

§• • IV.
Quid idoltM Potreicum, Votw, Partent» ? Jtem anima?


Compaeem lune omnem, tetram. mare, fidera, munduiu
Rcfpke: di« tantum qui« dédît author opus i
řarce , precor , fatum , fortémve Politice finge«:
Cunâa > DEI > clamant, condidit una menus.

DO CT ŘINA POLIT 1C A.
BŤheos ævo noftro ,fcriptmá teile, daripoflevix
credo, ùt qu,r infipientem dicit audentcm di-
cerein corde Cuo: mm cfl TJEUS. Ad qtietn
nisl ducat Pliilofopliia, ludibrium , vanitas, de-
lirium cil fapientiffimo Liplîo in præTcript : ad Confiant.
Ducit ccrtè, ctím cæli pandit arcana , in quo fuptrvaea-
neum eft ofiendere non fini aliqm cufiode tantum opus fia-
it ; neque baue fidcrum ccrtum difiurfum fortuit! impe-
täs ej]e. Sen. 1. i. de Provid. c.i. Duck, cùm orbem
nnuer-

10. Mědirytina Jozefa Jägera z knihy: R. P. A, Vanossi:
Ethica in auditoires distributa. Trnava 1746. Foto Ma-
tica slovenská, Martin

kartušové rámy tvoří skladba štylizovanej ty-
picky barokovej ornamentiky bohatých foriem,
preto symbolické figurativně výjavy vyznieva-
jú v nich kontrastujúco vecne. V tom istom ro-
ku vyšla knížka Omnis félicitas Hungariae
e singulár! favore Mariae s piatimi leptanými
emblémami F. L. Schmittnera. Významová ko-
munikatívnosť emblémov v obidvoch vydaniach
spočívá vo dvoch súvislostiach a navzájom har-
monicky zjednotených vrstvách — v marián-
skom kulte a v oslavě Uhorska. Aj forma rámi-
ku, v ktorom sa objavuje triumf álna symbolika
heraldického rázu, je súčasťou obsahu emblému.

V štyridsiatych rokoch 18. storočia v Trnavě
už dlhšie pósobil medirytec pražského póvodu
Josef Jäger.19 V produktívnom trnavskom ob-
dobí tvořil votívne obrázky, exlibrisy, erby,
portréty a knižnú výzdobovú grafiku — iniciá-
ly, vinety, frontispice, záhlavia, kompozície
s námetmi z tureckých vojen, ilustrácie fyzikál-
nych diel. Ovládal bohatý námětový aj deko-
ratívny register symbolických motívov. Jäger
vytvořil významnú kolekciu ilustrácií — súbor
24 a 26 leptov — do formátovo nevelkého dvoj-
zvâzkového spisu R. P. Antonia Vanossiho Ethi-
ca in Auditores distributa s názvom prvého die-
lu Typus Philosophiae Morům a druhého zväzku
Philosophiae Morům Politica, vydaného roku
1746. Frontispice prvej časti tvoří symetricky
komponovaný ideálny pohlad na park, v popře-
dí ktorého stojí okrúhly stôl s granátovým jabl-
kom — tzv. aurea alma, so symbolickým obsa-
hom. Ďalšie ilustrácie znázorňujú výjavy a kra-
jinářské motivy s klasickým epigramaticky roz-
větveným typom emblémovej literatúry. Gra-
fické emblémy sú leptané na nevelké došky
a odtláčané prevažne na os stránky, alebo tvoria
jej záhlavie vždy před etickou moralitou textu.
Nepravidelný rám okraja obrazov tvoria rast-
linné, zvieracie alebo věcné symboly. Kniha na-
dobúda harmonický rytmus obrazu a textu,
nepravidelný okraj emblémov pósobí ornamen-
tálně. Dokonalost obrazov a vysoká výtvarná
náročnost svedčia o tom, že rytec J. Jäger vy-
tvořil mnohé emblémy podlá vybraných vzorov,
ktoré sprostredkovala pravděpodobně Viedeň.
Vtedy sa tam grupovali rytci a reprodukční gra-
fici okolo spomenutého Franza Leopolda
Schmittnera a v oblasti knižnej kultúry bol čulý
styk najmä s Nemeckom a neskór Francúzskom.
Pri ilustrovaní etických spisov mohol Jäger po-
užit pestrú emblémovú formu alegorie vo viac
alebo menej skonvencionalizovanej podobě.
Popři spomenutých grafických emblémoch
třeba uviesť napr. i cyklus nezachovaných de-
viatich olejomalieb emblémov a 18 alegorických
nástěnných kompozici! s výtvarným programom
apoteózy cisára Ferdinanda II., ktoré existovali
na prvom poschodí Bratislavského hradu a ktoré
dala Mária Terézia pri úpravě svojho sídla od-
strániť. Zachovali sa iba ich malé mědirytinové
 
Annotationen