DOI article:
Biathová, Katarína: Pamiatková obnova kostola v Žípe
DOI Page / Citation link: https://doi.org/10.11588/diglit.31180#0113
11
Baroková vrsíva vyzdobí/ írmmfáiaeáo obMka.
Foto T. Leiæaerovà
kými vrstvami náterov. Baroková maliarska vý-
zdoba pozostávala z dvoch iluzivně koncipova-
ných stípov, ktoré mali vzbudzovať dojem, že
nesú archivoltu triumfálneho oblúka. Boli ma-
lované odtieňmi okrových farieb a plasticky
šrafováné čiernou linkou. Okolo drieku mali
dvakrát obtočená girlandu s čiernym úponkom
a zelenými lištami. Nevedno, s ktorou z troch
archívně doložených barokových úprav? súvi-
sela táto výzdoba. Prezrádza však, že zamuro-
vanie triumfálneho oblúka sa najvčaššie mohlo
uskutočnií roku 1775.8 Renesančná výzdoba po-
zostávala z čierno-bieleho šachovnicového de-
koru, ktorý na okosení architektúry prechádzal
do jednoduchého rozvilinového ornamentu, aký
sa našiel v renesančnej vrstvě aj na obvode
špalety štrbinových okien v svatyni.
Sondy ukázali, že gotická malba pod vrstvami
konvenčnej barokovej a renesančnej výmalby
je v porovnaní s nimi hodnotnéjšia z umelecko-
historického' hladiska. Keď sa ověřilo, že je slo-
hovo totožná s maliarskou výzdobou svatyně
a čelnej steny Iode a keď bolo zjavné, že ma-
liarska výzdoba interiéru sa v novověku ob-
medzila na spomínané dekory, rozhodlo sa od-
kryt středověké malby na triumfálnom oblúku
v plnom rozsahu. Odkrývanie sa realizovalo
postupné po jednotlivých vrstvách, aby sa
umožnila ich dokumentácia.
Po skončení prvej etapy, zameranej na hmot-
ná záchranu a odkrytie středověkých malieb,
přikročilo sa k druhej — nemenej dóležitej
fáze — k vlastnému reštaurovaniu. Tu už išlo
o vierohodné navodenie póvodného výrazu frag-
mentárne zachovanej výzdoby, t. j. o obnovenie
jej autentického posobenia v maximálně do-
siahnutefnej miere. Na tejto fáze reštaurovania
malieb sa zúčastnil ako spoluautor aj akademic-
ký maliar Ján Pakan. Dvojica sa usilovala do-
siahnuť taký konečný efekt, aby zachované de-
taily nezostali izolovanými útržkami obmedze-
nej dokumentárnej hodnoty, ale aby sa —
v rámci objektivně daných možností — aspoň
čiastočne, hoci len náznakovo prinavrátili do
předpokládaných niekdajších súvislostí v orga-
nizme maliarskej výzdoby ako celku. Leixner
usúdil, že takýto postup je žiadúci nielen z hla-
diska estetických kritérií, ale aj kvóli tomu, aby
konečný výsledok umožnil zviditelnit súvzťaž-
nosť žípskych fragmentov s ostatnými středově-
kými nástěnnými malbami v iných lokalitách
rimavsko-gemerského regiónu. Tento předpo-
klad sa po skončení akcie v plnej miere potvr-
dil. Najsúvislejšia a v najváčšom rozsahu za-
chovaná maliarska výzdoba vo vrstvě z konca
Baroková vrsíva vyzdobí/ írmmfáiaeáo obMka.
Foto T. Leiæaerovà
kými vrstvami náterov. Baroková maliarska vý-
zdoba pozostávala z dvoch iluzivně koncipova-
ných stípov, ktoré mali vzbudzovať dojem, že
nesú archivoltu triumfálneho oblúka. Boli ma-
lované odtieňmi okrových farieb a plasticky
šrafováné čiernou linkou. Okolo drieku mali
dvakrát obtočená girlandu s čiernym úponkom
a zelenými lištami. Nevedno, s ktorou z troch
archívně doložených barokových úprav? súvi-
sela táto výzdoba. Prezrádza však, že zamuro-
vanie triumfálneho oblúka sa najvčaššie mohlo
uskutočnií roku 1775.8 Renesančná výzdoba po-
zostávala z čierno-bieleho šachovnicového de-
koru, ktorý na okosení architektúry prechádzal
do jednoduchého rozvilinového ornamentu, aký
sa našiel v renesančnej vrstvě aj na obvode
špalety štrbinových okien v svatyni.
Sondy ukázali, že gotická malba pod vrstvami
konvenčnej barokovej a renesančnej výmalby
je v porovnaní s nimi hodnotnéjšia z umelecko-
historického' hladiska. Keď sa ověřilo, že je slo-
hovo totožná s maliarskou výzdobou svatyně
a čelnej steny Iode a keď bolo zjavné, že ma-
liarska výzdoba interiéru sa v novověku ob-
medzila na spomínané dekory, rozhodlo sa od-
kryt středověké malby na triumfálnom oblúku
v plnom rozsahu. Odkrývanie sa realizovalo
postupné po jednotlivých vrstvách, aby sa
umožnila ich dokumentácia.
Po skončení prvej etapy, zameranej na hmot-
ná záchranu a odkrytie středověkých malieb,
přikročilo sa k druhej — nemenej dóležitej
fáze — k vlastnému reštaurovaniu. Tu už išlo
o vierohodné navodenie póvodného výrazu frag-
mentárne zachovanej výzdoby, t. j. o obnovenie
jej autentického posobenia v maximálně do-
siahnutefnej miere. Na tejto fáze reštaurovania
malieb sa zúčastnil ako spoluautor aj akademic-
ký maliar Ján Pakan. Dvojica sa usilovala do-
siahnuť taký konečný efekt, aby zachované de-
taily nezostali izolovanými útržkami obmedze-
nej dokumentárnej hodnoty, ale aby sa —
v rámci objektivně daných možností — aspoň
čiastočne, hoci len náznakovo prinavrátili do
předpokládaných niekdajších súvislostí v orga-
nizme maliarskej výzdoby ako celku. Leixner
usúdil, že takýto postup je žiadúci nielen z hla-
diska estetických kritérií, ale aj kvóli tomu, aby
konečný výsledok umožnil zviditelnit súvzťaž-
nosť žípskych fragmentov s ostatnými středově-
kými nástěnnými malbami v iných lokalitách
rimavsko-gemerského regiónu. Tento předpo-
klad sa po skončení akcie v plnej miere potvr-
dil. Najsúvislejšia a v najváčšom rozsahu za-
chovaná maliarska výzdoba vo vrstvě z konca