13


Kanvičky z čirého skla, začiatok 19. storočia. Foto O. Šilingerová

soch objavovať i širšie monografické štúdie
o „archeologickom skle“. Azda prvú uveřejnili
V. Plachá a B. Nechvátal roku 1980 pod názvom
Středověké sklo z Bratislavy.30 Dóležitá je nie-
len podrobným morfologickým rozborom skle-
ných fragmentov na základe kresbovej i mate-
riálovej rekonštrukcie, ich typovým zaradením
a datováním, ale aj a možno predovšetkým ur-
čením domáceho póvodu váčšiny predmetov na
základe analýzy ich skloviny a paralelného roz-
boru křemičitých pieskov z blízkých zdroj ov.
Autoři zhodnotili nález aj v súvislosti s dalšími
archeologickými výskumami uskutečněnými
v Bratislavě a výsledky doplnili o archívny ma-
teriál.

Stúdia K. Mészárosovej z roku 1983 sa zaoberá
kolekciou sklených predmetov nájdených pri zá-
chrannom výskume v centre historického jadra
Trnavy.31 Z velkého množstva fragmentov (kto-
ré svedčia o póvodnej bohatosti kolekcie) vy-
brala autorka výskumu typické úlomky schop-
né rekonštrukcie, ktoré typologicky určila
a datovala na základe analogií s domácími a
zahraničnými nálezmi do 14.—16. storočia. Naj-
významnejšiu skupinu z tejto kolekcie tvořili
dvojkónické flaše.
Ďalšia monografická práca z roku 1984 je vě-
novaná rozboru nálezov skla z lokality Košice-
Krásna nad Hornádom,32 kde sa našli fragmen-
ty pohárov, fliaš, lampy a misy. Na základe for-