Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1989)

29

v Rimavskej Bani. Podobné sa dá o vplyve Maj-
stra kraskovských malieb uvažovat aj mimo re-
giónu Gemera v malbách kostola v Starej Ha-
liči, v Luboreči, ale aj južnejšie, v zachovaných
fragmentoch výzdoby v Rakacaszende (Boršód-
ska župa, MLR)15 alebo v rumunskej Mugeni
(okr. Harghita).16 Do istej miery je kraskovským
malbám příbuzný fragment s výjavom Klaňania
sa troch králov v Szentsimone (Boršódska župa,
MLR), aj keď tu ide skór o rovnaké východisko
v malbě talianskeho trecenta, připadne v inter-
nacionálnom prúde gotickej maïby poslednej
štvrtiny 14. storočia. Klaňanie sa v Szentsimone
možno považovat za akýsi medzičlánok, spája-
júci Majstra kraskovských malieb s výzdobou
presbytéria a víťazného oblúka v Csarode (Sza-
bolcsko-Szatmárska župa, MLR), ktorá vcelku
vykazuje poměrně výrazné analogie a súvislosti
s gemerským prostředím.1'
Datovanie kraskovských malieb je podmiene-
né ich nadväznostou na činnost Majstra ochtin-
ského presbytéria a jeho dielne. Možno ich za-
řadit do základného prúdu šestdesiatych až se-
demdesiatych rokov 14. storočia ako paralelný
přejav s tvorbou tohto azda najexponovanejšie-
ho maliara v Gemeri.
Náročný a třeba dodat aj úspěšný restaurá-
torský zásah na nástěnných malbách v Krasko-


Üvodnà scéna Klaňania sa troch králov na severnej
stene lode. Foto S. Fábian

ve, ktorému predchádzal rozsiahly prieskum,
priniesol nové fakty, ktoré čiastočne menia, ale
najmä spresňujú našu představu o rozvoji mo-
numentálnej malby v oblasti Gemera. Archeolo-
gický výskům spresnil možné datovanie stavby,
čo má zasa značný význam pre poznanie rozvo-



Postavy troch králov z příběhu Klaňania sa.
Foto S. Fábian

P. Mária na tróne z výjavu Klaňania sa troch králov.
Foto S. Fábian