DOI Heft:
Nr. 2
DOI Artikel:Ciulisová, Ingrid: Bardejovské tondo a jeho súvislosti
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.51760#0162
46
registrom progresívnych prvkov nizozemskej
slohovej základné. Připomeňme si, že sa tak de-'
je v čase, keď je v okolitých mestách omnoho
aktuálnejšia staršia tradícia, len pomaly absor-
buj úca výsledky nizozemského úsilia (marián-
sky cyklus oltára Vir dolorum v kostole sv. Ja-
kuba v Levoči, obojstranne malovaná tabula
s Umučením sv. Jána Krstitela a Krstom Krista
v Jordáne z dómu sv. Alžběty v Košiciach, část
maliarskej výzdoby tamojšieho hlavného oltára,
tabule z oltára Korunovania P. Márie zo Spiš-
skej Kapituly a iné).
Osobitá výpověď neznámého majstra nado-
búda na význame aj z hladiska širšieho dokres-
lenia nezvyčajne širokého slohového záběru tu-
na jšej maliarskej dielne a celkovej umeleckej
klímy města. Okolo roku 1500 ako předzvěst na-
stupujúceho nového veku vznikajú v Bardejove
práce, ktorých formálna i obsahová stránka je
názornou ukážkou progresívneho uměleckého
diania v strednej Europe. Osobitým spósobom to
přibližuje aj dielo Majstra oltára Narodenia. Na
přelome dvoch slohových epoch uskutočnil po-
zoruhodnú syntézu neskorogotickej nizozemskej
maliarskej lekcie s prežívajúcimi konzervatív-
nymi výtvarnými princípmi, ovplyvnenými
v mnohom tradicionalizmom sliezskej tabulovej
malby druhej polovice 15. storočia. Právom sa
tento umelec začlenil medzi najvýznamnejšie
zjavy slovenského gotického tabulového maliar-
stva. Aj jeho prostredníctvom v relativné krát-
kom časovom oneskorení za poprednými ohnis-
kami vtedajšieho slohového vývinu vstúpil Bar-
dejov a s ním aj oblast Slovenska na scénu po-
krokového uměleckého prúdenia strednej Eu-
rópy.
Poznámky
1 MYŠKOVSZKY, V.: Bártfa kôzépkori múemlékei.
Zv. 1. Budapest 1879, s. 48, označil malbu ako Veraikon
a zařadil ju k najcennejším středověkým obrazom
Uhorska; DIVALD, K.: Magyarország csúcsiveskori
szárnyasoltárai. Budapest 1908, s. 17, hodnotí prácu ob-
dobné. Vačšiu pozornost nevěnoval tondu ani MÖRICZ,
V. : Szárnyasoltárok bártfai Szent Egyed templomban.
Budapest 1932, s. 29. Reagoval však na tradovaná atri-
búciu obrazu Dürerovi, a odmietol ju.
2 RADOCSAY, D.: A kôzépkori Magyarország tábla-
képei. Budapest 1955, s. 269—270.
3 Veraikon, teda výtvarné stvárnenie tzv. svätej či
právej Kristovej tváře, sa vo výtvarnom umění obja-
vuje po roku 1300 v biblii Rogera d’Argenteuil ako
bezprostředný následok rastu významu tejto svätope-
terskej relikvie. Impulzom bolo vydanie pápežske buly,
ktorou Inocent III. od roku 1208 ustanovil každoročně
konanie procesie zameranej na jej uctievanie. RÉAU, L.:
Iconographie de l’art chrétien. Zv. 2. Paris 1957, s. 19;
LABUDA, A. S.: Wroclawski oltarz šw. Barbary i jego
twórcy. Studium o malarstwe šlaskim polowy XV. wie-
ku. Poznaň 1984, s. 171.
4 FRIEDLÄNDER, M.: Early Netherlandish Painting.
Zv. 3. Dieric Bouts and Joos van Gent. Brussel 1968,
s. 40. Základné životopisné údaje A. Boutsa sa u jed-
notlivých autorov róznia. Dátum jeho narodenia sa po-
hybuje medzi rokmi 1452—1460, dátum smrti medzi rok-
mi 1548—1549. THIEME, C. — BECKER, T.: Allge-
meines Lexikon der bildenden Künstler von der Antike
bis zur Gegenwart. Zv. 4. Leipzig 1910, s. 477; BAU-
DOIN, F.: Bouts Albert. National Biograpisch Woorden-
boek. Zv. 1. Brussel 1964, s. 246—248. FRIEDLÄNDER,
M.: c. d., s. 64 a n.
6 A. Bouts, kópia, Kristus korunovaný trním. Antver-
py, Koninklijk Museum voor Schone Künsten, 0 29 cm;
A. Bouts, Kristus korunovaný trním. Kansas City, Nel-
son Gallery, Atkins Museum, 0 27 cm. FRIEDLÄNDER,
M.: c. d., s. 67, obr. 75.
6 Chýbajúce slovo šatka (linte/oe/ um, resp. vestis)
bolo pravděpodobně umiestnené v l’avom dolnom rohu
obrazovej plochy.
7 Obrazy reštaurovala v rokoch 1963—1965 Mária Spo-
ločníková. Získané poznatky vyhodnotila v publikácii
A bártfai születése oltář. Budapest 1984, a v štúdii
K problému oltára Narodenia v Bardejove. Ars, 1988,
č. 1, s. 7—16.
8 D. Bouts, oltář Snímania z kríža. Granada, Capilla
Real. FRIEDLÄNDER, M.: c. d., obr. 3, 7.
9 SHESTACK, A.: The Complété Engravings of Mar-
tin Schongauer. New York 1964, obr. 18, 32. Použitie
dvoch grafických listov s Ukřižováním zároveň vysvět-
luje netradičné umiestnenie postavy sv. Jána na straně
Kristových odporcov.
10 Tento anonymný umelec, činný v polovici 15. sto-
registrom progresívnych prvkov nizozemskej
slohovej základné. Připomeňme si, že sa tak de-'
je v čase, keď je v okolitých mestách omnoho
aktuálnejšia staršia tradícia, len pomaly absor-
buj úca výsledky nizozemského úsilia (marián-
sky cyklus oltára Vir dolorum v kostole sv. Ja-
kuba v Levoči, obojstranne malovaná tabula
s Umučením sv. Jána Krstitela a Krstom Krista
v Jordáne z dómu sv. Alžběty v Košiciach, část
maliarskej výzdoby tamojšieho hlavného oltára,
tabule z oltára Korunovania P. Márie zo Spiš-
skej Kapituly a iné).
Osobitá výpověď neznámého majstra nado-
búda na význame aj z hladiska širšieho dokres-
lenia nezvyčajne širokého slohového záběru tu-
na jšej maliarskej dielne a celkovej umeleckej
klímy města. Okolo roku 1500 ako předzvěst na-
stupujúceho nového veku vznikajú v Bardejove
práce, ktorých formálna i obsahová stránka je
názornou ukážkou progresívneho uměleckého
diania v strednej Europe. Osobitým spósobom to
přibližuje aj dielo Majstra oltára Narodenia. Na
přelome dvoch slohových epoch uskutočnil po-
zoruhodnú syntézu neskorogotickej nizozemskej
maliarskej lekcie s prežívajúcimi konzervatív-
nymi výtvarnými princípmi, ovplyvnenými
v mnohom tradicionalizmom sliezskej tabulovej
malby druhej polovice 15. storočia. Právom sa
tento umelec začlenil medzi najvýznamnejšie
zjavy slovenského gotického tabulového maliar-
stva. Aj jeho prostredníctvom v relativné krát-
kom časovom oneskorení za poprednými ohnis-
kami vtedajšieho slohového vývinu vstúpil Bar-
dejov a s ním aj oblast Slovenska na scénu po-
krokového uměleckého prúdenia strednej Eu-
rópy.
Poznámky
1 MYŠKOVSZKY, V.: Bártfa kôzépkori múemlékei.
Zv. 1. Budapest 1879, s. 48, označil malbu ako Veraikon
a zařadil ju k najcennejším středověkým obrazom
Uhorska; DIVALD, K.: Magyarország csúcsiveskori
szárnyasoltárai. Budapest 1908, s. 17, hodnotí prácu ob-
dobné. Vačšiu pozornost nevěnoval tondu ani MÖRICZ,
V. : Szárnyasoltárok bártfai Szent Egyed templomban.
Budapest 1932, s. 29. Reagoval však na tradovaná atri-
búciu obrazu Dürerovi, a odmietol ju.
2 RADOCSAY, D.: A kôzépkori Magyarország tábla-
képei. Budapest 1955, s. 269—270.
3 Veraikon, teda výtvarné stvárnenie tzv. svätej či
právej Kristovej tváře, sa vo výtvarnom umění obja-
vuje po roku 1300 v biblii Rogera d’Argenteuil ako
bezprostředný následok rastu významu tejto svätope-
terskej relikvie. Impulzom bolo vydanie pápežske buly,
ktorou Inocent III. od roku 1208 ustanovil každoročně
konanie procesie zameranej na jej uctievanie. RÉAU, L.:
Iconographie de l’art chrétien. Zv. 2. Paris 1957, s. 19;
LABUDA, A. S.: Wroclawski oltarz šw. Barbary i jego
twórcy. Studium o malarstwe šlaskim polowy XV. wie-
ku. Poznaň 1984, s. 171.
4 FRIEDLÄNDER, M.: Early Netherlandish Painting.
Zv. 3. Dieric Bouts and Joos van Gent. Brussel 1968,
s. 40. Základné životopisné údaje A. Boutsa sa u jed-
notlivých autorov róznia. Dátum jeho narodenia sa po-
hybuje medzi rokmi 1452—1460, dátum smrti medzi rok-
mi 1548—1549. THIEME, C. — BECKER, T.: Allge-
meines Lexikon der bildenden Künstler von der Antike
bis zur Gegenwart. Zv. 4. Leipzig 1910, s. 477; BAU-
DOIN, F.: Bouts Albert. National Biograpisch Woorden-
boek. Zv. 1. Brussel 1964, s. 246—248. FRIEDLÄNDER,
M.: c. d., s. 64 a n.
6 A. Bouts, kópia, Kristus korunovaný trním. Antver-
py, Koninklijk Museum voor Schone Künsten, 0 29 cm;
A. Bouts, Kristus korunovaný trním. Kansas City, Nel-
son Gallery, Atkins Museum, 0 27 cm. FRIEDLÄNDER,
M.: c. d., s. 67, obr. 75.
6 Chýbajúce slovo šatka (linte/oe/ um, resp. vestis)
bolo pravděpodobně umiestnené v l’avom dolnom rohu
obrazovej plochy.
7 Obrazy reštaurovala v rokoch 1963—1965 Mária Spo-
ločníková. Získané poznatky vyhodnotila v publikácii
A bártfai születése oltář. Budapest 1984, a v štúdii
K problému oltára Narodenia v Bardejove. Ars, 1988,
č. 1, s. 7—16.
8 D. Bouts, oltář Snímania z kríža. Granada, Capilla
Real. FRIEDLÄNDER, M.: c. d., obr. 3, 7.
9 SHESTACK, A.: The Complété Engravings of Mar-
tin Schongauer. New York 1964, obr. 18, 32. Použitie
dvoch grafických listov s Ukřižováním zároveň vysvět-
luje netradičné umiestnenie postavy sv. Jána na straně
Kristových odporcov.
10 Tento anonymný umelec, činný v polovici 15. sto-