DOI issue:
Nr. 1
DOI article:Kresák, Fedor: O počiatkoch renesancie na Slovensku
DOI Page / Citation link:https://doi.org/10.11588/diglit.51729#0007
O počiatkoch renesancie na Slovensku
Fedor KRESÁK
Renesancia bola povodně len miestnym florent-
ským slohom málo početnej skupiny umelcov, ktorí
si boli navzájom blízki ludsky i výtvarným názorom.
Boli to najmä Bruneleschi, Ghiberti, Donatello a Ma-
saccio. Najstarší zo skupiny, Bruneleschi, bol ich
vedúcou osobnosťou. Asi po tri desaťročia sa rene-
sancia rozvíjala len na území Florencie a v jej naj-
bližšom okolí. Až uprostřed 15. storočia sa začala
šířit po Taliansku, ba aj na protilahlé břehy Jadranu,
do Dalmácie...1 Odtial’ sa neskoršie preniesla aj ďalej
na severovýchod, do Podunajskej nížiny. K nám při-
šla možno cez Budín a severně Maďarsko, teda cez
oblast, ktorá sa za vlády Mateja Korvína stala jej po-
dunajským centrom; možno však, že ju k nám pri-
niesli potulní dalmatínski kamenári priamo. Konzer-
vatívna reakcia, ktorá nastala sa vlády Jagelovcov
v uhorskom mocenskom centre zrejme aj v umění,
na východně Slovensko nezasiahla do tej miery, aby
tam znemožnila ďalšiu činnost Dalmatíncov v slo-
hu, v ktorom boli zo svojej vlasti navyknutí praco-
vat. A tak renesancia sa objavuje na východnom Slo-
vensku prv ako v západnej časti, kam sa dostala až
neskór z oblasti Viedne. Zaujíma nás, ako sa u nás
presadzovala v architektuře a sochárstve.
Prvé renesančně pamiatky na Slovensku sú epi-
tafy bratov Imricha a Štefana Zápolského (zomreli
v rokoch 1487 a 1499 - Obrl) v Spišskej Kapitule
a Tomáša Tarczaya (zomrel v roku 1493) v Lipa-
noch.2Tieto diela zrejme súvisia s tvorbou budínskej
huty, hoci asi vznikli už na východnom Slovensku.
Sú vytesané z červeného mramoru a silno ovplyv-
nené ranou florentskou renesanciou, hoci ešte s do-
znievajúcim gotickým chápáním. V čase ich vzniku
renesancia z Talianska okrem Dalmácie, severného
Maďarska a Moskvy, ktorej Kremel’ tvořil renesan-
čnú enklávu uprostřed tradičnej architektúry staré-
ho Ruska, ešte nikam nepronikla. Na Moravu, hoci
s Uhorskom spojenú osobou panovníka Mateja Kor-
vína už od roku 1478, sa dostala až po jeho smrti
(Tovačov, Moravská Třebová 1492) a takmer súčas-
ne přišla aj do Prahy prostredníctvom Benedikta Rie-
da, ktorý sa s ňou zrejme zoznámil na Budíne. Vla-
dislav Jagelovský, aby si udržal náklonnost českých
stavov aj po přesídlení do Budína, rozvij al Riedo-
vým prostredníctvom na Pražskom hrade intenzív-
ny stavebný program vrcholiaci stavbou Vladislav-
skej sály, ktorá nesie na vlyse okna letopočet 1493.
Sloh, akým na Pražskom hrade Riedova hutá praco-
vala prinajmenej od tohto rokuje kombináciou bru-
neleschiovského a albertiovského štádia renesancie
s neskorou gotikou, s akou sa střetáváme aj na stav-
bách budínskeho okruhu; používá však strohejšie,
monumentálnejšie formy. Do polského Krakova pri-
chádza renesancia vďaka královi Žigmundovi L, ktorý
sa s ňou pravděpodobně zoznámil u svojho brata
Vladislava na Budíne. Od roku 1502 tam pracuje
Francesco Fiorentino (Franciszek Florentczyk), kto-
rý používá už čisté florentské tvary. Na západe Eu-
rópy sa renesancia objavuje neskoršie ako v stredo-
európskej, Dalmáciou a Budínom ovplyvnenej
oblasti. Vo Francúzsku sa objavujú jej prvky až na
začiatku 16. storočia. V roku 1516 tam prichádza
Leonardo da Vinci, aby na zámku Amboise v povo-
dí Loiry strávil posledně roky svojho života.
Ako je známe, prvou archívně doloženou stav-
bou na Slovensku z přelomu gotiky a renesancie
s gotickým chápáním hmoty, ale už s renesančnými
prvkami, je radnica v Bardejove.3 Postavili ju v ro-
koch 1505-1509. (Obr.2) Představuje tradičný typ
radnice s obchodnými Stánkami na trojtraktovom
1
Fedor KRESÁK
Renesancia bola povodně len miestnym florent-
ským slohom málo početnej skupiny umelcov, ktorí
si boli navzájom blízki ludsky i výtvarným názorom.
Boli to najmä Bruneleschi, Ghiberti, Donatello a Ma-
saccio. Najstarší zo skupiny, Bruneleschi, bol ich
vedúcou osobnosťou. Asi po tri desaťročia sa rene-
sancia rozvíjala len na území Florencie a v jej naj-
bližšom okolí. Až uprostřed 15. storočia sa začala
šířit po Taliansku, ba aj na protilahlé břehy Jadranu,
do Dalmácie...1 Odtial’ sa neskoršie preniesla aj ďalej
na severovýchod, do Podunajskej nížiny. K nám při-
šla možno cez Budín a severně Maďarsko, teda cez
oblast, ktorá sa za vlády Mateja Korvína stala jej po-
dunajským centrom; možno však, že ju k nám pri-
niesli potulní dalmatínski kamenári priamo. Konzer-
vatívna reakcia, ktorá nastala sa vlády Jagelovcov
v uhorskom mocenskom centre zrejme aj v umění,
na východně Slovensko nezasiahla do tej miery, aby
tam znemožnila ďalšiu činnost Dalmatíncov v slo-
hu, v ktorom boli zo svojej vlasti navyknutí praco-
vat. A tak renesancia sa objavuje na východnom Slo-
vensku prv ako v západnej časti, kam sa dostala až
neskór z oblasti Viedne. Zaujíma nás, ako sa u nás
presadzovala v architektuře a sochárstve.
Prvé renesančně pamiatky na Slovensku sú epi-
tafy bratov Imricha a Štefana Zápolského (zomreli
v rokoch 1487 a 1499 - Obrl) v Spišskej Kapitule
a Tomáša Tarczaya (zomrel v roku 1493) v Lipa-
noch.2Tieto diela zrejme súvisia s tvorbou budínskej
huty, hoci asi vznikli už na východnom Slovensku.
Sú vytesané z červeného mramoru a silno ovplyv-
nené ranou florentskou renesanciou, hoci ešte s do-
znievajúcim gotickým chápáním. V čase ich vzniku
renesancia z Talianska okrem Dalmácie, severného
Maďarska a Moskvy, ktorej Kremel’ tvořil renesan-
čnú enklávu uprostřed tradičnej architektúry staré-
ho Ruska, ešte nikam nepronikla. Na Moravu, hoci
s Uhorskom spojenú osobou panovníka Mateja Kor-
vína už od roku 1478, sa dostala až po jeho smrti
(Tovačov, Moravská Třebová 1492) a takmer súčas-
ne přišla aj do Prahy prostredníctvom Benedikta Rie-
da, ktorý sa s ňou zrejme zoznámil na Budíne. Vla-
dislav Jagelovský, aby si udržal náklonnost českých
stavov aj po přesídlení do Budína, rozvij al Riedo-
vým prostredníctvom na Pražskom hrade intenzív-
ny stavebný program vrcholiaci stavbou Vladislav-
skej sály, ktorá nesie na vlyse okna letopočet 1493.
Sloh, akým na Pražskom hrade Riedova hutá praco-
vala prinajmenej od tohto rokuje kombináciou bru-
neleschiovského a albertiovského štádia renesancie
s neskorou gotikou, s akou sa střetáváme aj na stav-
bách budínskeho okruhu; používá však strohejšie,
monumentálnejšie formy. Do polského Krakova pri-
chádza renesancia vďaka královi Žigmundovi L, ktorý
sa s ňou pravděpodobně zoznámil u svojho brata
Vladislava na Budíne. Od roku 1502 tam pracuje
Francesco Fiorentino (Franciszek Florentczyk), kto-
rý používá už čisté florentské tvary. Na západe Eu-
rópy sa renesancia objavuje neskoršie ako v stredo-
európskej, Dalmáciou a Budínom ovplyvnenej
oblasti. Vo Francúzsku sa objavujú jej prvky až na
začiatku 16. storočia. V roku 1516 tam prichádza
Leonardo da Vinci, aby na zámku Amboise v povo-
dí Loiry strávil posledně roky svojho života.
Ako je známe, prvou archívně doloženou stav-
bou na Slovensku z přelomu gotiky a renesancie
s gotickým chápáním hmoty, ale už s renesančnými
prvkami, je radnica v Bardejove.3 Postavili ju v ro-
koch 1505-1509. (Obr.2) Představuje tradičný typ
radnice s obchodnými Stánkami na trojtraktovom
1