rila historický úvod čerstvo koncipovanému Bie-
nále dřevořezu a dřevorytu v Banskej Bystrici,
tak isto dielo neidentifikoval, no začlenil ho -
hoci s přílišnou časovou toleranciou - do norim-
berského okruhu.
Staršie Baldungove práce sa zachovali v ku-
rióznej torzálnej podobě na rubných stranách
dvoch sád štočkov. Významnejšou je pašiový cyk-
lus, ktorý v knihe Dwanacte Artykuluow Wijry
Křestianské, tlačenej roku 1542 v Norimbergu
u Jana (Hansa) Günthera identifikoval Heinrich
Röttinger ako práce Erharda Schöna,10 agilného
norimberského grafika prvej polovice 16. storo-
čia, spolupracujúceho pravděpodobně ako pomoc-
ník aj na projekte súboru grafických listov oslav-
ného diela Melchiora Pfinzinga Die geuerlichei-
ten und /.../geschickten des löblichen Ritter herr
Tewrdancks pre cisára Maximiliána, a charakte-
rizoval ho ako „tlače z nových platní“.11 Norim-
berčan Erhard Schön (po 1491-1542) sa vo svojej
christologickej sade, vypracovanej pravdepodob-
nev rokoch 1535-1540,opieralprirodzeneo vzor,
stanovený Velkými pašiami Albrechta Dürera z ro-
kov 1498-1499, no bezprostřednou předlohou via-
cerých listov sú dřevořezy Lucasa Cranacha st.,
voči ktorým sú Schönove malé dřevořezy zrkad-
lovo obrátené. Z póvodnej sady Schonových štoč-
kov sa zachovali Posledná večera (R. 79/1; SNM
HM inv. č.\7\), Kristus před Annášom (R. 79/11;
SNM HM inv. č. 172), Bičovanie (R. 79/5; SNM
HM inv. č. 173),Nesenie križa (R. 79/9; SNM HM
inv. č.174) a Oplakávanie (R. 79/12; SNM HM
inv. č.175). Röttinger zaevidoval ešte dřevořezy
Kristus na Olivovej hoře (R. 79/2), Zajatie Krista
so svátým Petrom připraveným odťať Malchusovi
ucho (R. 79/3), Kristus před Herodesom (R. 79/
4), Korunovanie tmím (R. 79/6), Ecce Homo (R.
79/7), Pilát umývajúci si ruky (R. 79/8), Kristus
před Kaifášom (R. 79/10) a Ukladanie do hrobu
(R. 79/13). Cyklus však obsahuje ešte tri ďalšie,
neopísané dřevořezy o rovnakých rozmeroch 68-
70 x 53 mm12 s charakteristickým Schonovým
rukopisem a typológiou, oblúbujúcou tváře s vý-
raznými nosmi: Ukrižovanie, Zmftvychvstanie
1. H. Baldung Grien: Traja muži před cisárom, Norimberg 1505
(Oldenbourg L 4/154, Mende 187). Štočok: SNMHM, inv. č.226
a Nanebovstúpenie, ktorými kníhtlačiar Jan
Günther zdobil viaceré svoje tlače na svojom no-
vom pósobisku, v Prostějove na Moravě, napří-
klad náročnú fóliovú Hoffmeisterovu Postyllu
Cžeskú roku 155113 alebo Episstoly a Ewangelia
Nedělnj i Swátečnj... tlačené v Olomouci roku
1561.14
Všetkých páf zachovaných štočkov má na
rube torzá primárných drevorezov, na ktoré Šte-
fan Sommer upozornil15 ako na časti „arbor affi-
nitatis“, ktoré však bližšie neurčil a datoval 15.
storočím.
Druhý súbor štočkov tvoří velmi kvalitně ře-
zaná séria početných zvierat, íudských činností,
funkcií a stavov. Dřevořezy sú spravidla štvor-
cové a pripomínajú rukopisem drobné práce
Erharda Schöna, hoci datovanie štočku s posta-
vou krála rokom 1554 zároveň Schönovo autor-
stvo vylučuje. Okrajové lišty sa zachovali na
poměrně malom počte štočkov, aj keď ich podlá
odtlačkov na jarmočných tlačiach v 19. storočí
mali zrejme všetky a na niektorých štočkoch sú
velmi starostlivo opravované. Okrem štýlovej
vázby poskytuje indíciu pre norimberský póvod
série súbor kresieb a štúdií zvierat Albrechta
Dürera a skic, ktoré sa mu pripisujú,16 datova-
99
nále dřevořezu a dřevorytu v Banskej Bystrici,
tak isto dielo neidentifikoval, no začlenil ho -
hoci s přílišnou časovou toleranciou - do norim-
berského okruhu.
Staršie Baldungove práce sa zachovali v ku-
rióznej torzálnej podobě na rubných stranách
dvoch sád štočkov. Významnejšou je pašiový cyk-
lus, ktorý v knihe Dwanacte Artykuluow Wijry
Křestianské, tlačenej roku 1542 v Norimbergu
u Jana (Hansa) Günthera identifikoval Heinrich
Röttinger ako práce Erharda Schöna,10 agilného
norimberského grafika prvej polovice 16. storo-
čia, spolupracujúceho pravděpodobně ako pomoc-
ník aj na projekte súboru grafických listov oslav-
ného diela Melchiora Pfinzinga Die geuerlichei-
ten und /.../geschickten des löblichen Ritter herr
Tewrdancks pre cisára Maximiliána, a charakte-
rizoval ho ako „tlače z nových platní“.11 Norim-
berčan Erhard Schön (po 1491-1542) sa vo svojej
christologickej sade, vypracovanej pravdepodob-
nev rokoch 1535-1540,opieralprirodzeneo vzor,
stanovený Velkými pašiami Albrechta Dürera z ro-
kov 1498-1499, no bezprostřednou předlohou via-
cerých listov sú dřevořezy Lucasa Cranacha st.,
voči ktorým sú Schönove malé dřevořezy zrkad-
lovo obrátené. Z póvodnej sady Schonových štoč-
kov sa zachovali Posledná večera (R. 79/1; SNM
HM inv. č.\7\), Kristus před Annášom (R. 79/11;
SNM HM inv. č. 172), Bičovanie (R. 79/5; SNM
HM inv. č. 173),Nesenie križa (R. 79/9; SNM HM
inv. č.174) a Oplakávanie (R. 79/12; SNM HM
inv. č.175). Röttinger zaevidoval ešte dřevořezy
Kristus na Olivovej hoře (R. 79/2), Zajatie Krista
so svátým Petrom připraveným odťať Malchusovi
ucho (R. 79/3), Kristus před Herodesom (R. 79/
4), Korunovanie tmím (R. 79/6), Ecce Homo (R.
79/7), Pilát umývajúci si ruky (R. 79/8), Kristus
před Kaifášom (R. 79/10) a Ukladanie do hrobu
(R. 79/13). Cyklus však obsahuje ešte tri ďalšie,
neopísané dřevořezy o rovnakých rozmeroch 68-
70 x 53 mm12 s charakteristickým Schonovým
rukopisem a typológiou, oblúbujúcou tváře s vý-
raznými nosmi: Ukrižovanie, Zmftvychvstanie
1. H. Baldung Grien: Traja muži před cisárom, Norimberg 1505
(Oldenbourg L 4/154, Mende 187). Štočok: SNMHM, inv. č.226
a Nanebovstúpenie, ktorými kníhtlačiar Jan
Günther zdobil viaceré svoje tlače na svojom no-
vom pósobisku, v Prostějove na Moravě, napří-
klad náročnú fóliovú Hoffmeisterovu Postyllu
Cžeskú roku 155113 alebo Episstoly a Ewangelia
Nedělnj i Swátečnj... tlačené v Olomouci roku
1561.14
Všetkých páf zachovaných štočkov má na
rube torzá primárných drevorezov, na ktoré Šte-
fan Sommer upozornil15 ako na časti „arbor affi-
nitatis“, ktoré však bližšie neurčil a datoval 15.
storočím.
Druhý súbor štočkov tvoří velmi kvalitně ře-
zaná séria početných zvierat, íudských činností,
funkcií a stavov. Dřevořezy sú spravidla štvor-
cové a pripomínajú rukopisem drobné práce
Erharda Schöna, hoci datovanie štočku s posta-
vou krála rokom 1554 zároveň Schönovo autor-
stvo vylučuje. Okrajové lišty sa zachovali na
poměrně malom počte štočkov, aj keď ich podlá
odtlačkov na jarmočných tlačiach v 19. storočí
mali zrejme všetky a na niektorých štočkoch sú
velmi starostlivo opravované. Okrem štýlovej
vázby poskytuje indíciu pre norimberský póvod
série súbor kresieb a štúdií zvierat Albrechta
Dürera a skic, ktoré sa mu pripisujú,16 datova-
99