DOI issue:
Nr. 1
DOI article:András, Edit: Public monuments in changing societies
DOI Page / Citation link: https://doi.org/10.11588/diglit.31178#0056
Veřejné památníky v meniacich sa spoločnostiach
Studia sa snaží opísať zložipí příběh veřejných
památníkov vztýčených vo východnej Europe
v priebehu moderných dějin — od Leninovho plánu
Monumentálnej propagandy (1918) využívajúceho
moc vizuálnej propagandy vo veřejných priestoroch
pri budovaní komunizmu, cez vlnu demolácií celého
radu bronzových či mramorových soch lojálnych
prisluhovačov sovietskeho režimu v jeho bývalých
satelitných štátoch od konca 80. rokov, až po ich
nedávne nahradenie sochami reprezentujúcimi ná-
rodnú ideu zameranú na fabrikovanie jednotného
přístupu pri interpretácii minulosti. Nacionalizmus
dychtivo siaha po plnohodnotnej mvázii veřejného
priestoru, vylučujúc přitom všetkých, ktorí majú od-
lišné názory, a to veFmi podobným spósobom, ako
to robili bďševici, ktorí sa chceli stať hegemónmi
tak politického, ako aj kultúrneho diskurzu.
Článok sa zaoberá spoločensko-kritickými umě-
leckými praktikami v regióne východnej Európy
a jednotlivými umelcami, ktorí na seba preberajú role
sprostredkovatel'ov kultúrnej památi, vzbudzujúcich
povedomie o citlivých otázkách alebo kritizujúcich
extrémně politické linie. Prináša komparativně ana-
lýzy rozličných stratégií týchto umelcov, pochádza-
júcich nielen z krajin bývalého východného bloku,
ale aj z krajin mimo něho. Studia sa dotýká tvorby
následujúcich osobností: Komár and Melamid, ruskí
emigranti pracujúci v New Yorku; Liane Lang, brit-
ská umelkyňa intervenuj úca v predmetnom regióne;
český umelec David Černý; Tamás StAuby, umělecké
duo Little Warsaw, Tamás Kaszás a Csaba Farkas
z Budapešti a Dunaújvárosu v Maďarsku a napokon
Deimantas Narkevičius a Kristina Norman, zastupu-
júci pobaltské krajiny.
PfčL/bť y Aí. PKP/M
50
Studia sa snaží opísať zložipí příběh veřejných
památníkov vztýčených vo východnej Europe
v priebehu moderných dějin — od Leninovho plánu
Monumentálnej propagandy (1918) využívajúceho
moc vizuálnej propagandy vo veřejných priestoroch
pri budovaní komunizmu, cez vlnu demolácií celého
radu bronzových či mramorových soch lojálnych
prisluhovačov sovietskeho režimu v jeho bývalých
satelitných štátoch od konca 80. rokov, až po ich
nedávne nahradenie sochami reprezentujúcimi ná-
rodnú ideu zameranú na fabrikovanie jednotného
přístupu pri interpretácii minulosti. Nacionalizmus
dychtivo siaha po plnohodnotnej mvázii veřejného
priestoru, vylučujúc přitom všetkých, ktorí majú od-
lišné názory, a to veFmi podobným spósobom, ako
to robili bďševici, ktorí sa chceli stať hegemónmi
tak politického, ako aj kultúrneho diskurzu.
Článok sa zaoberá spoločensko-kritickými umě-
leckými praktikami v regióne východnej Európy
a jednotlivými umelcami, ktorí na seba preberajú role
sprostredkovatel'ov kultúrnej památi, vzbudzujúcich
povedomie o citlivých otázkách alebo kritizujúcich
extrémně politické linie. Prináša komparativně ana-
lýzy rozličných stratégií týchto umelcov, pochádza-
júcich nielen z krajin bývalého východného bloku,
ale aj z krajin mimo něho. Studia sa dotýká tvorby
následujúcich osobností: Komár and Melamid, ruskí
emigranti pracujúci v New Yorku; Liane Lang, brit-
ská umelkyňa intervenuj úca v predmetnom regióne;
český umelec David Černý; Tamás StAuby, umělecké
duo Little Warsaw, Tamás Kaszás a Csaba Farkas
z Budapešti a Dunaújvárosu v Maďarsku a napokon
Deimantas Narkevičius a Kristina Norman, zastupu-
júci pobaltské krajiny.
PfčL/bť y Aí. PKP/M
50