DOI Heft:
Nr. 1
DOI Artikel:Oriško, Štefan: [Rezension von: Rodzińska-Chorąży, Teresa: Zespoły rezydencjonalne i kościoły centralne na ziemiach polskich do połowy XII wieku]
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.31178#0133
RECENZIE / REVIEWS
ARS 43, 2010, 1
Rodzinska-Chor^žy, Teresa: Zespoiy rezydencjonalne i koscioly
centrálně na ziemiach polskich do poiowy XII wieku
RODZIŇSKA-CHORAŽX Teresa: Zřjpoýt F /éoTATy poúAúú úoATI
Krakow : Wydawnictwo Universytetu Jagielloňskiego, 2009, 391 s., ISBN 978-83-233-2682-3.
Centrálně stavby sú
celoeurópsky rozšířenou,
bohato diferencovanou
skupinou středověkých
pamiatok. Ich zvláštny
druh — rotundy — sa stali
dóležitou oblasťou me-
dievalistického bádania
v strednej Europe. Pú-
tajú archeológiu, dějiny
umenia i ďalšie disciplíny.
Výnimočná pozornosť,
ktorá sa tu rotundám vě-
nuje, odráža jednak vedecké ambície či problémy
týchto odborov, ale poměrně často nachádza odozvu
i v aktualizáciách motivovaných súčasnou politikou.
Centrály predstavujú jednu z najstarších foriem ar-
chitektury vo všetkých regiónoch strednej Európy.
Objavili sa ruka v ruke s christianizačnými procesmi
na pode najstarších štátnych útvarov formujúcich sa
v tomto priestore. Příznačné bolí nazvané faki'ou
christianizácie (A. Merhautová-Livorová, 1970). Hoci
nemalí komplikovanejšie půdorysné riešenia, i tak
neboli uniformně jednotné. Ich istejšie zhodnotenie
však komplikuje nielen elementárna forma, ale aj
stav zachovania.
Stredoeurópskych centrál sa dotýká početná,
ba ťažko prehliadnutefná literatura, vznikajúca od
závěru 19. storočia. Orientuje sa najmä na zverej-
nenie jednotlivých pamiatok v ich nálezovom stave.
Nezostáva však iba pri tom, zvyčajne takmer každou
stavbou sa otvárajú aj otázky východísk. S tematikou
centrál sa spája mnoho hypotéz, diskusi! a neistůt.
Zaiste i preto nemá táto sféra výskumu početnejšie
sumarizácie. Bádanie napreduje aj cestou revízií
skorších výskumov už známých pamiatok a z nich
vyplývajúcich reinterpretácií. Viaceré z týchto hfa-
dísk spojila kniha krakovskej historicky umenia Te-
resy Rodzinskej-Chor^žy, věnovaná širšie centrálnym
stavbám a užšie špecihckému útvaru palácových
komplexov na území Pofska, ktorá je jednak kri-
tickým návratom k nálezovým okolnostiam i inter-
pretáciám viacerých důležitých pamiatok (korigujúc
aj vlastné autorkine výskumy), zároveň tiež prináša
zhrnutia genézy jednotlivých stavebných typov,
vyskytujúcich sa v najstaršej architektúre Pofska.
Knihu doplňajú kapitoly, věnované metodologickým
úvahám o charaktere počiatkov umenia středověku
v pofskom kontexte, opáť na základe dóslednej
rehexie doterajšieho domáceho i medzinárodného
bádania. Pohybuje sa rovnako v archeologii i v ději-
nách umenia, alebo presnejšie na poli formujúcej sa,
hoci nepomenovanej v ktorej sa obi-
dve prelínajú, vzájomne kontrolujú a ovplyvňujú. Pri
aplikovaní tohto termínu (^ù^yùyrpp'ùù^) sa autorka
odvolává na úsek štúdie ). Bialostockého (TlňfoK?
Wroclaw 1980),
zvažujúcej vedf a tradičných humanitných odborov aj
vznik ďalších prístupov — — s východis-
kům v skúmaní a konfrontácii funkcií umenia a iných
výtvorov člověka (s. 263). Tento interdisciplinárny
priemk archeologie a dějin umenia má svoje důsledky
aj v metodologických stanoviskách i v pohf adoch na
materiál, ktorý len málokedy obsahuje výraznejšie
štýlové znaky a skůr má charakter neúplných sta-
vebných reliktov. V žiadnom případe nie je polským
špecihkom, ale tamojšie bádanie v poslednom obdo-
bí prinieslo na tomto poli pozoruhodné výsledky (až
po aktuálnu publikáciu T. Rodziňskej-Chorgžy), ktoré
můžu byť inšpiratívne aj pre výskumy v susediaclch
krajinách (vrátane Slovenska), viazané příbuznými
vědeckými záujmami, povahou pamiatok a spojené
127
ARS 43, 2010, 1
Rodzinska-Chor^žy, Teresa: Zespoiy rezydencjonalne i koscioly
centrálně na ziemiach polskich do poiowy XII wieku
RODZIŇSKA-CHORAŽX Teresa: Zřjpoýt F /éoTATy poúAúú úoATI
Krakow : Wydawnictwo Universytetu Jagielloňskiego, 2009, 391 s., ISBN 978-83-233-2682-3.
Centrálně stavby sú
celoeurópsky rozšířenou,
bohato diferencovanou
skupinou středověkých
pamiatok. Ich zvláštny
druh — rotundy — sa stali
dóležitou oblasťou me-
dievalistického bádania
v strednej Europe. Pú-
tajú archeológiu, dějiny
umenia i ďalšie disciplíny.
Výnimočná pozornosť,
ktorá sa tu rotundám vě-
nuje, odráža jednak vedecké ambície či problémy
týchto odborov, ale poměrně často nachádza odozvu
i v aktualizáciách motivovaných súčasnou politikou.
Centrály predstavujú jednu z najstarších foriem ar-
chitektury vo všetkých regiónoch strednej Európy.
Objavili sa ruka v ruke s christianizačnými procesmi
na pode najstarších štátnych útvarov formujúcich sa
v tomto priestore. Příznačné bolí nazvané faki'ou
christianizácie (A. Merhautová-Livorová, 1970). Hoci
nemalí komplikovanejšie půdorysné riešenia, i tak
neboli uniformně jednotné. Ich istejšie zhodnotenie
však komplikuje nielen elementárna forma, ale aj
stav zachovania.
Stredoeurópskych centrál sa dotýká početná,
ba ťažko prehliadnutefná literatura, vznikajúca od
závěru 19. storočia. Orientuje sa najmä na zverej-
nenie jednotlivých pamiatok v ich nálezovom stave.
Nezostáva však iba pri tom, zvyčajne takmer každou
stavbou sa otvárajú aj otázky východísk. S tematikou
centrál sa spája mnoho hypotéz, diskusi! a neistůt.
Zaiste i preto nemá táto sféra výskumu početnejšie
sumarizácie. Bádanie napreduje aj cestou revízií
skorších výskumov už známých pamiatok a z nich
vyplývajúcich reinterpretácií. Viaceré z týchto hfa-
dísk spojila kniha krakovskej historicky umenia Te-
resy Rodzinskej-Chor^žy, věnovaná širšie centrálnym
stavbám a užšie špecihckému útvaru palácových
komplexov na území Pofska, ktorá je jednak kri-
tickým návratom k nálezovým okolnostiam i inter-
pretáciám viacerých důležitých pamiatok (korigujúc
aj vlastné autorkine výskumy), zároveň tiež prináša
zhrnutia genézy jednotlivých stavebných typov,
vyskytujúcich sa v najstaršej architektúre Pofska.
Knihu doplňajú kapitoly, věnované metodologickým
úvahám o charaktere počiatkov umenia středověku
v pofskom kontexte, opáť na základe dóslednej
rehexie doterajšieho domáceho i medzinárodného
bádania. Pohybuje sa rovnako v archeologii i v ději-
nách umenia, alebo presnejšie na poli formujúcej sa,
hoci nepomenovanej v ktorej sa obi-
dve prelínajú, vzájomne kontrolujú a ovplyvňujú. Pri
aplikovaní tohto termínu (^ù^yùyrpp'ùù^) sa autorka
odvolává na úsek štúdie ). Bialostockého (TlňfoK?
Wroclaw 1980),
zvažujúcej vedf a tradičných humanitných odborov aj
vznik ďalších prístupov — — s východis-
kům v skúmaní a konfrontácii funkcií umenia a iných
výtvorov člověka (s. 263). Tento interdisciplinárny
priemk archeologie a dějin umenia má svoje důsledky
aj v metodologických stanoviskách i v pohf adoch na
materiál, ktorý len málokedy obsahuje výraznejšie
štýlové znaky a skůr má charakter neúplných sta-
vebných reliktov. V žiadnom případe nie je polským
špecihkom, ale tamojšie bádanie v poslednom obdo-
bí prinieslo na tomto poli pozoruhodné výsledky (až
po aktuálnu publikáciu T. Rodziňskej-Chorgžy), ktoré
můžu byť inšpiratívne aj pre výskumy v susediaclch
krajinách (vrátane Slovenska), viazané příbuznými
vědeckými záujmami, povahou pamiatok a spojené
127