DOI Heft:
Nr. 1
DOI Artikel:Oriško, Štefan: [Rezension von: Rodzińska-Chorąży, Teresa: Zespoły rezydencjonalne i kościoły centralne na ziemiach polskich do połowy XII wieku]
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.31178#0134
aj úvahami o vzájomných vazbách či ovplyvňování
v ranom středověku.
V geneze pol'ského bádania sa začala spoznávať
afchitektúra raného středověku najma na základe
archeologických výskumov — postupné a súbežne
sa počas 20. storočia začali formulovat' představy
o stavebných vzťahoch v stredoeurópskom priesto-
re. V hFadani spojitostí medzi poFskými rotundami
a velkomoravskými i českými prototypmi boli čias-
točnou oporou aj dějinné argumenty o viacvrstvových
vazbách raného pol'ského státu k Čechám i Vel'kej
Moravě. Ale tak ako medzi poFskými historikmi ne-
existuje jednotný názor na velkomoravská misiu i na
české kontakty, rovnako je to s rotundami krakovské-
ho Wawelu či nálezmi z tných častí PoFska (Ostrów
Lednický), ktoré boli sčasti známe před velkomo-
ravskými odkryvmi (napr. štvorapsidová rotunda
z Krakova). Vyskytovali sa v poFskej i českej literatuře
(napr. u ]. Cibulku s úvahou o východisku v pražskej
svátovítskej rotundě). Dalšie nálezy na oboch stranách
nielenže rozšířili argumentačně pole, ale vyhrocovali
aj pozície odmietania či akceptovania stredoeurópske-
ho sprostredkovania spolu s představou o lineárnej
postupnosti transferu foriem rotúnd, či priameho
čerpama z otonského umenia a jeho karolínskeho
základu. poFskom dejepise umenia i archeologii sa
však vždy za úzkými stredoeurópskymi vzťahmi in-
tenzívně skúmala aj vzdialenejšia genéza a nepřijímali
sa jej hotové interpretácie. Takto i v poFskej literatúre
o rotundách sa zopakovalo rozdelenie názorov na
pro-yýiMÚ/A apw-gKKiAé (čiproybýyé), sprevádzajúce
výskům aj inde, ktoré sa však pre mnohorakosť sta-
vieb neprejavilo vo vyhrotenej polarizácii.
Ak Z. Swiechowski ^
Poúrí*. Warszawa 2000, s. 15) chcel vysvětlit' skupinu
krakovských rotúnd, tak pre ne ako rozhodujúci
impulz předpokládal stredoeurópsky zdroj (z VeF-
kej Moravy), čo však nevylúčilo aj možnost' vplyvu
bavorských stavieb. Krakovská rezidencia pósobila
zas ďalej na o málo mladšie stavby vo veFkopoFských
palácových areáloch, ktoré přijímali aj otonské archi-
tektonické podněty. Taktiež P. Skubiszewski (L'art
des Slaves occidentaux autour de l'an Mil. In: GTKzM
Spoleto 1983,
s. 773 f.) akceptoval česko-poFskú líniu vzťahoy, ale
doplnil ju o momenty řwúkú? a čiv/tKW, sprevádza-
júce rotundy už od ich objavenia v strednej Europe.
Aj veFkomoravské stavby nevznikli ako jednoduchá
imitácia adriatických vzorov (ktoré neboli dokonca
ani ich priamymi prototypmi), ale spojili rozličné
(i západné) inšpirácie a adaptovali ich podl'a funkcií.
K. Zurowska (WvAú
Warszawa - Krakow 1983), ktorá skúmala krakovskú
architektúru i komplex na Ostrówe Lednickom, uva-
žovala o istom veFkomoravskom i českom podiele na
formovaní poFských stavieb; ďalšiu dóležitú úlohu
pripísala karolínskym vplyvom a ideám, například
emporovému programu, ktoré do PoFska prichádzali
s otonským uměním. V konečnom dósledku v PoF-
sku vznikala nová kvalita, póvodom sice v róznych
tradíciách (okrem uvedených zhrnajúca aj ďalšie,
napr. neskoroantickú zo severnej Itálie), avšak s vlast-
ným uměleckým charakterom.
Z metodologických úvah je zásadná štúdia L. Ka-
linowského (by/zA^ziPo/Lť
úyPúyTčiw i 1980), zvažujúca
ako možno vlastně nazvat' o&žAú"
z/wř/zA v PoFsku. Tento text, odkazujúci i na analýzy
centrál, v ktorých sa spájali cisárske (karolínsko-otón-
ske) prvky s južnými (pr^zA^rčro^/z), navrhuje pre
komplikované štýlové vrstvy zohFadniť historickú,
nie umeleckohistorickú periodizáciu a nazývat' toto
obdobie (umenie) Dôvody sú jed-
noduché: včasnopiastovské umenie slúžilo osobitým
potřebám tohto prostredia.
Myšlienky blízké L. Kalinowskému o celkovom
charaktere i obsahu včasnopiastovského umenia
i polemiky okolo jeho zdrojov poskytli podněty pre
najnovšiu rehexiu architektúry raného středověku
v PoFsku, o ktorú sa pokúsila T. Rodzinska-Choryžy.
V autorkinej sumarizácii sa takto centrály ukazujú
ako bohato diferencovaný, nejednotný stavebný
druh, zastupujúci viac typov. Z nich časť (ako napr.
lednická kaplnka či wawelská tetrakoncha) nemá
priame vzory a ich funkčně i formové elementy — cu-
dzieho póvodu — sa tvorivo spojili na poFskej pode
do nových originálnych celkov Zistenie róznorodých
tradicii, z ktorých vychádzalo včasnopiastovské
umenie, postavilo do překvapivého světla i stredoeu-
rópske vzťahy. Z porovnania pamiatok nevyplývá ich
priama závislost' a následnosť (poFských od českých
a iných), ale skór paralelnosť užívaných stavebných
typov. Ak sa javí nějaká podobnost' — ako v případe
jednoduchých rotúnd —, tak je to dané využitím toho
istého modelu misijného kostola, póvodom z ra-
nokresťanských baptistérií. leh rozšírenie v Europe
128
v ranom středověku.
V geneze pol'ského bádania sa začala spoznávať
afchitektúra raného středověku najma na základe
archeologických výskumov — postupné a súbežne
sa počas 20. storočia začali formulovat' představy
o stavebných vzťahoch v stredoeurópskom priesto-
re. V hFadani spojitostí medzi poFskými rotundami
a velkomoravskými i českými prototypmi boli čias-
točnou oporou aj dějinné argumenty o viacvrstvových
vazbách raného pol'ského státu k Čechám i Vel'kej
Moravě. Ale tak ako medzi poFskými historikmi ne-
existuje jednotný názor na velkomoravská misiu i na
české kontakty, rovnako je to s rotundami krakovské-
ho Wawelu či nálezmi z tných častí PoFska (Ostrów
Lednický), ktoré boli sčasti známe před velkomo-
ravskými odkryvmi (napr. štvorapsidová rotunda
z Krakova). Vyskytovali sa v poFskej i českej literatuře
(napr. u ]. Cibulku s úvahou o východisku v pražskej
svátovítskej rotundě). Dalšie nálezy na oboch stranách
nielenže rozšířili argumentačně pole, ale vyhrocovali
aj pozície odmietania či akceptovania stredoeurópske-
ho sprostredkovania spolu s představou o lineárnej
postupnosti transferu foriem rotúnd, či priameho
čerpama z otonského umenia a jeho karolínskeho
základu. poFskom dejepise umenia i archeologii sa
však vždy za úzkými stredoeurópskymi vzťahmi in-
tenzívně skúmala aj vzdialenejšia genéza a nepřijímali
sa jej hotové interpretácie. Takto i v poFskej literatúre
o rotundách sa zopakovalo rozdelenie názorov na
pro-yýiMÚ/A apw-gKKiAé (čiproybýyé), sprevádzajúce
výskům aj inde, ktoré sa však pre mnohorakosť sta-
vieb neprejavilo vo vyhrotenej polarizácii.
Ak Z. Swiechowski ^
Poúrí*. Warszawa 2000, s. 15) chcel vysvětlit' skupinu
krakovských rotúnd, tak pre ne ako rozhodujúci
impulz předpokládal stredoeurópsky zdroj (z VeF-
kej Moravy), čo však nevylúčilo aj možnost' vplyvu
bavorských stavieb. Krakovská rezidencia pósobila
zas ďalej na o málo mladšie stavby vo veFkopoFských
palácových areáloch, ktoré přijímali aj otonské archi-
tektonické podněty. Taktiež P. Skubiszewski (L'art
des Slaves occidentaux autour de l'an Mil. In: GTKzM
Spoleto 1983,
s. 773 f.) akceptoval česko-poFskú líniu vzťahoy, ale
doplnil ju o momenty řwúkú? a čiv/tKW, sprevádza-
júce rotundy už od ich objavenia v strednej Europe.
Aj veFkomoravské stavby nevznikli ako jednoduchá
imitácia adriatických vzorov (ktoré neboli dokonca
ani ich priamymi prototypmi), ale spojili rozličné
(i západné) inšpirácie a adaptovali ich podl'a funkcií.
K. Zurowska (WvAú
Warszawa - Krakow 1983), ktorá skúmala krakovskú
architektúru i komplex na Ostrówe Lednickom, uva-
žovala o istom veFkomoravskom i českom podiele na
formovaní poFských stavieb; ďalšiu dóležitú úlohu
pripísala karolínskym vplyvom a ideám, například
emporovému programu, ktoré do PoFska prichádzali
s otonským uměním. V konečnom dósledku v PoF-
sku vznikala nová kvalita, póvodom sice v róznych
tradíciách (okrem uvedených zhrnajúca aj ďalšie,
napr. neskoroantickú zo severnej Itálie), avšak s vlast-
ným uměleckým charakterom.
Z metodologických úvah je zásadná štúdia L. Ka-
linowského (by/zA^ziPo/Lť
úyPúyTčiw i 1980), zvažujúca
ako možno vlastně nazvat' o&žAú"
z/wř/zA v PoFsku. Tento text, odkazujúci i na analýzy
centrál, v ktorých sa spájali cisárske (karolínsko-otón-
ske) prvky s južnými (pr^zA^rčro^/z), navrhuje pre
komplikované štýlové vrstvy zohFadniť historickú,
nie umeleckohistorickú periodizáciu a nazývat' toto
obdobie (umenie) Dôvody sú jed-
noduché: včasnopiastovské umenie slúžilo osobitým
potřebám tohto prostredia.
Myšlienky blízké L. Kalinowskému o celkovom
charaktere i obsahu včasnopiastovského umenia
i polemiky okolo jeho zdrojov poskytli podněty pre
najnovšiu rehexiu architektúry raného středověku
v PoFsku, o ktorú sa pokúsila T. Rodzinska-Choryžy.
V autorkinej sumarizácii sa takto centrály ukazujú
ako bohato diferencovaný, nejednotný stavebný
druh, zastupujúci viac typov. Z nich časť (ako napr.
lednická kaplnka či wawelská tetrakoncha) nemá
priame vzory a ich funkčně i formové elementy — cu-
dzieho póvodu — sa tvorivo spojili na poFskej pode
do nových originálnych celkov Zistenie róznorodých
tradicii, z ktorých vychádzalo včasnopiastovské
umenie, postavilo do překvapivého světla i stredoeu-
rópske vzťahy. Z porovnania pamiatok nevyplývá ich
priama závislost' a následnosť (poFských od českých
a iných), ale skór paralelnosť užívaných stavebných
typov. Ak sa javí nějaká podobnost' — ako v případe
jednoduchých rotúnd —, tak je to dané využitím toho
istého modelu misijného kostola, póvodom z ra-
nokresťanských baptistérií. leh rozšírenie v Europe
128