Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (43.2010)

ŠTÚDIE / ARTICLES

ARS 43, 2010, 1

O závislostiach mal'by.
Fotograíia v mafbe 60. a 90. rokov 20. storočia

Jana GERŽOYÁ

Studia, ktorá je časovo rámcovaná dvomi dekáda-
mi 20. storočia, 60. a 90. rokmi, je věnovaná analýze
špecihckých relácií medzi mal'bou a fotograhouf
Na rozdiel od kontroverzního vzťahu oboch médií,
ktorý poznačil rózne historické fázy dějin umenia,
počnúc vynájděním fotograhe, cez objavenie neiko-
nického, nezobrazujúceho umenia,* až po koniec 70.
rokov, kedy sa v kontexte nastupujúcej postmoderny
obe média voči sebe opakované vymedzovali nega-
tivné,' v predkladanej studii analyzujem maliarsku
tvorbu, ktorá existenciu fotograhe ntelen zobrala na
vedomie, ale stala sa na nej istým spósobom závislá.
Ide o p^p mal'by, ktorá napriek tomu, že nesie stopy
reality, nevychádza z bezprostredne viděného, preto-
že medzi svět a obraz, ktorý ho zrkadlí, bol vložený
technický hlter - fotograha. Prostredníctvom mode-
lových autoriek a autorov 60. a 90. rokov 20. storočia
budem porovnávat' dva principiálně odlišné přístupy

' Studia je parciálnym výsledkom mójho výskumu v Sekcii
vizuálnych a kultútnych štúdii Centra výskumu Vysokej školy
výtvarných umění v Bratislavě, ktorý bude prezentovaný
v samostatné] publikácii OwA/ýgk? iw^/ýy. Úy^ýy ýpz
y ÁczzAxAp/hřtzZky, zz ýyčkkzykkt.
' Tento problém som riešila v štúdll „Niekol'ko poznámok
k mýtu konca mal'by" v publikácii bjyv^k kéc/k yyAzzryy^
zzwt/zz) 7242 - 2002. Bratislava 2009, s. 81-90.
" Ide o konštrukcie kritikov združených okolo časopisu Ot-
A2řt, ktorí vetvu tzv. postštrukturálneho alebo kritického
postmodernizmu, reprezentovánu tvorbou amerických
umelcov ťažiskovo pracujúcich s přivlastněnou fotograhou
(Sherrie Levine, Richard Prince, Barbara Kruger a Cindy
Sherman), dávali do priamej opozície s vtedy rovnako aktu-
álnym medzinárodným prúdom neoexpresívnej mal'by, ktorú
zastupovali nielen mladí americkí maliari ako David Salle

k realite, ktoré sa premietli do odlišných koncepci!
obrazu a súvisia na jednej straně so změnou režimu
videnia, na druhej straně s tzv. okrtz/oA? okrtzyA.
Změna režimu videnia^
„1 0 /Aétk'k/A A y AtZfkkAZA t AZAZZ AZ AAAZ
t/kk? Mkt AÁo ýzfí?kpÁA oyrg/Azzyz? pzkAtzpz'kzky
tktzrAÁAr Aktko tkiýĎAAzk t/kA/AkoWA
(Wolfgang Welsch)'
Ak zasadíme úvodný citát Wolfganga Welscha do
širších súvislostí jeho úvah o osobitostiach elektro-
nicko-mediálnych svetov a o ich spätnom vplyve „Atz
AAJŽ tkkktZAÀ í/kA/OČAfW A AAtA Átzýko&ZZAZÍ
nájdeme v jeho texte tvrdenia, ktoré
sumarizujú názory viacerých hlozofov a teoretikov
druhej polovice 20. storočia, ktorí sa problému no-
a Julian Schnabel, ale aj európski umělci reprezentujúci ně-
mecký neoexpresionizmus alebo takansku transavantgardu,
pričom táto maliarska tvorba získala pejoratívnu nálepku
neokonzervatívneho a antimodernistického postmoder-
nizmu. Problému som sa věnovala v štúdii „IConiec konca
mal'by". Ide o nepublikovaný rukopis, ktorý bude súčasťou
připravované] publikácie O/zA/ygAz %%z/ky. Hz^ýy c zzzzz/ky
y ÁyzzAxApzkytzkzý, tÁkÁAýwzz ^ ýy^^kzýzzkt.
^ Názov kapitoly bol inšpirovaný úvahami Paula VIRILIA
v knihe luz ÆZAtùzkt kt yAAzz (Paris 1988). Slovenský překlad
ÚYyý yz'ktzzzk vydal Slovenský ňlmový ústav v Bratislavě v roku
2002.
^ WELSCH, W: Hv^Ztnyj/éé^kúmA^WzzwďzzArytúzA/éAozzACytú
zzzékzz zz zyyk? rytAy. Bratislava 1995, s. 6.
^ Ibidem, s. 4.

51