Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (43.2010)

vého chápania reality věnovali. Jedným z takýchto
tvrdení je, že v dósledku objavenia sa nových médií
dochádza k „AnA^kykA Ar^kykA 77kAo
A/vbfAorAb Podfa Welscha to znamená, že skutoč-
nosť vo svete poznačenom médiami „rAknt
wt/j ykmý77oAA yAky^otčl Cw?7y yAr t/7 Akb^ 77/60 /h3/6k,
TfowřTzkkk, potkMA/kk.
A/6 t/6AoAk/^ Welsch sa odvolává na Dettidu a De-
leuzea, zdórazňujúc, že tito autoři už od konca 60. ro-
kov konstatovali, že „t/6AoAor/N ywyro/
A777t7/6Ar; ^ yrAky^zA EA) 77f77Ak/t^2por77777722
77 Th/ztTpikk/OTC Tzoz/^^rEoEbA', pričom tieto formulá-
cie, ktoré holi kritikou tradičnej filozofie, sú podl'a
Welscha ovpljnmené aj ich skúsenosťou s médiami.'^
Na rozdtel od metafyziky, ktorá ,,/6AÆ kowy /M ikok/
ErAko, ok /yzékzY or/okoA/zAo yzyyrA", reprezentanti
postštrukturalizmu, podfa Wblscha predovšetkým
Derrida, zdórazňujú, že zmysel je „yýkt
TTzéAoTzz ýhAyzy pzro/TzzyíZTZ Tzkko okÁ/rozzA/ýjEp, koy %<?ko
ýy y^zyrE Akor zzowoko/ o.vhAw77p'A
Ak by sme chceli v dějinách 20. storočia hl'adat'
miesto obratu, kde došlo k vedomej rehexii novej
skúsenosti z videnia světa a doraz by sme chceli po-
ložit' na nástroj videnia — oko, alebo jeho technickú
extenziu, ktorou je aparát—, museli by sme sa obrátit'
na teoretikov fotografie a mediálnych expertov, kto-
rých rodokmen začína Walterom Benjaminom. Ten
už v roku 1931 v AD/yT hyAktkýó/yyzýA zdóraznil,
že ,ý)Aroky k7orkprAozAzt? /6z/ yč proktT? Ak 7?<?ý
/ý A koyoA /6 0/677; Ak TzylwkAk, ýo wAsAphor/orTZ, /6čorf
hOyo/6 popz^AkM/ M?kO/%Ay M/TTpy/o pEot/orpopro/ákmy)!
7207107/07770".^ Na ilustráciu ruptúry medzi tým, čo
vidíme, a tým, čo sa odohráva v reálnom čase, ana-

Ibidem.
Ibidem, s. 6.
Ibidem, s. 3. Y poznámke 5 odkazuje na Derndovu knihu Do
z roku 1967 a Deleuzeho D/ýorowro otrpAAb/z
z roku 1968.
i° Ibidem.
" BENJAMIN, W: Malé dějiny fotograhe. In: CÍSAŘ, K. (ed.):
(Ayo 7cA/zo? Praha 2004, s. 11.
Ibidem. Tuto tézu by mohli ilustrovať dobové chronométrie
Eadwearda Muybridga zo 70. rokov 19. storočia, analyzujúce
pohyb zvierat a 1'udí, alebo francúzskeho vedca Éhenna-Julesa

lyžuje 1'udskú chodzu, ktorej fázy podfa Benjamina
móže člověku sprostredkovať len fotograňa svojimi
pomockami — yky^/2W^ý yyk'of^At?/^A3"
Este v 60. rokoch McLuhan přirovnává naše videnie
ku camere obscure, čiernej skrinke, kde sa obraz
vonkajšieho světa premieta hoře nohami a z toho
vyvodzuje: „ATio zzof/Tzkkzz" Ao/okzy'o A/6o yykkrzz zzo/A/Wzz;
ryý/ Ayzzkkzz'okrozozAo y hz/o/w tprkzwozz Af7722077 Tiykz/rz/
/A?, ApA/6/kkk/w Ay^/kAf yo777 /M roko^oo ko yozzzz/ A/6k7-
72Ao /6AfÁ/6Ao. dzAporAyoTA 7277 /žokyýo yiyjwkzzn/kz, oo
zzzz/ýozw riky 7726 to /zozzzkyoTTzo Mo/o/."^ Napriek tomu, že
výskům v oblasti neurofyziologie vnímania a videnia
priniesol pozoruhodné výsledky,^ v námi sledova-
nom kontexte platí, že fotoaparát sa od vynájdénia
fotograhe považoval nielen za stroj na videnie, ale za
stroj dokonalejší ako samo oko. V roku 1901 Emile
Zola, francúzsky spisovatel' a příležitostný fotograf,
vyhlásil: „... zzozzzoyobo Afkkj ýo .A zz/ooó t/kzzčoAo Az/ok)
pokzk/hbo čí? V 30. rokoch 20. storo-
čia avantgardný ruský hlmár Dziga Vertov tvrdil: „...
kAkozzýzkw 7? /6T7777ory Aoýo AkAm/VkksAé o/6o^ 77A AAá7'
77 yà'yTMTWfTMk A 3? /kA/6o 0/6o 720f727k/Ao TZoAz/Á"^ A v 60.
rokoch vyslovil podobný, i keď sohshkovanejší názor
taliansky režisér kultového hlmu ZDAozzAz? Michelan-
gelo Antonioni: „Eozygry/o^/zzA (7 ^kok^wA poMnkzz
yy-tAt^zyko/ok tT7 y 7770/0777 0/60E t0777 tzz tzzTzýz/ ok/77Ač' 7y,
A t77 r/6rfw yz? A/Oz/."^
Představa fotoaparátu ako nástroja na precíznej-
šie videnie, či dokonca jeho identihkácia priamo so
strojom na videnie, sa objavuje aj neskór v druhej
polovici 20. storočia a to rovnako v úvahách teo-
retikoy ako aj v tvorbě výtvarníkoy ktorí však tuto
tézu kriticky prehodnocujú. V roku 1971 britský
Mareya z 80. rokov 19. storočia napriek tomu, že Benjamin
ich vo svojej studii nespomína.
McLUHAN, M.: ýA Praha 1991, s. 179.
" Pozři napr. KESNER, L.: z/ 2^74^/'Praha
2000, s. 128-137.
Citované podlá SONTAGOVÁ, S.: OPraha 2002,
s. 82.
^ BRUČ, O.: What the Eye does not See. In: WELLS, L. (ed.):
R<?Ařf. New York 2003, s. 90.
' ANTONIONI, M.: 77 T7Af77. Praha 1989, s. 11.

52