Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (43.2010)

ich architektonickom pozadí, vytvárajúc priestor, kde
dimenzie miesta dopíňajú želaný estetický efekt.
Pojem urbánnej verejnej sféry (sfér) akcentuje
teoretický problém rátajúci s množstvom sfér, ktoré
v akomkolvek danom okamihu existujú vo verejnom
priestore. Ciefom je dehnovanie vplj^vu jednotlivca
ako kontrolného činitefa, ktorý aktivně a účelovo
určuje svoj vlastný lexikálny význam v rámci širšieho
vizuálneho jazyka města. Idea sféry, predovšetkým vo
verejnom zmysle, umožňuje komunikatívnu a parti-
cipatívnu činnosť. Každá sféra móže byť v danom
okamihu rovnaká, menšia, alebo váčšia než akákof-
vek iná. Zmyslom uvažovania o multiplikovanej sféře
(sférách) je umožniť hybným podnetom, například
Foucaultovej systémovej sile diskurzu podriaďujúcej
si jeho činitefov, prekonať v akomkofvek danom
momente tie ostatné.
Studia nemá v úmysle priniesť encyklopedickú
dokumentáciu deňnície umenia ulice (street art).
Akákofvek dehnícia obmedzuje šířku aj híbku ve-
rejne posobiacich diel, legálnych aj ilegálnych, keďže
sa v podstatě snaží zachytiť to, čo nemóže a predo-
všetkým by nemálo byť pevne určené. Mnohí dnes
aktivní umělci sú úplné anonymní. Překonali kulturu
mien a pomenovaní a upřednostnili vyjadrenie vlast-
nej kreativity prostredníctvom veřejných zásahov,
vizualizujúcich BIOS, „zadný dvoťý našich miest.
Uvedomujúc si a manipulujúc mechanizmy, ktoré
umožňujú fungovanie trhovej ekonomiky a kapita-
lizmu (súkromné vlastníctvo, orientácia na konzum
a pod.), vytvárajú celý rad médií, ktoré rozbíjajú
tradičný systém umeleckej klasihkácie a neproblema-
tický obraz spektáklu. A právě preto zvolený pojem
post-spektakulárna praktika aktivovaná v rámci
pluralizovanej urbánnej verejnej sféry (sfér).
Lefebvrov koncept abstraktného priestoru, ktorý,
ak má tvoriť základ systému zvázujúceho rozličné
hodnoty súborom praví diel, je závislý na opakovaní,

výměně a rovnorodosti, naznačuje vhodnú cestu
k uvažovaniu o putovných post-spektakulárnych
praktikách. Abstraktný priestor je ako dósledok fun-
govania neskorokapitalistickej spoločnosti priesto-
rom, ktorý prisudzuje zvláštně postavenie určitým
miestam, slúži zisku, stanovuje přijatelnost' a ne-
přijatelnost', pričom sústavne formuje hierarchický
systém. Abstraktný priestor je inštitucionalizovaným
priestorom s klučovou úlohou štátnej politiky. Ope-
rativně nástroje zatriedenia a klasihkácie slúžia podfa
Henriho Lefebvra systémovej inštitúcii, ktorá zjedno-
cuje chápanie veřejného a súkromného, umožňujúc
súkromnému sektoru diktovat' sposoby využitia
veřejného priestoru. Lefebvre nazýva tento proces
pojmom ten sa však nesmie stotožňovať
s gréckym chápáním, v tomto případe je to abstrakt-
ně pri ktorom BIOS veřejného priestoru,
kontrolovaný súkromným sektorom, reprodukuje
spoločenské vzťahy umožňujúce stálu dominanciu
súkromných záujmov vo verejnom priestore.
Hlavnou chvbou uměleckých aktivit vo verejnej
sféře je to, že predpokladajú veřejnost', ktorá je l'a-
hostajná k svojej vlastnej funkcii, ktorá je neschopná
pochopit' svoju pozíciu v rámci neskorokapitalistic-
kého hospodárstva. Realita však ukazuje, že váčšina
1'udí si je plné vědomá dosledkov fungovania dnešnej
spoločnosti. Vnímajú tento spektákel a, čo je ešte
dóležitejšie, uvedomujú si, ako málo zmóžu bez rizika
drasňckých hnančných protiopatření, alebo, v pří-
pade grafhti (post-grafňti) umelcov, kriminálnych
protiopatření. Súborný pojem umenie ulice (street
art) len vel'mi okrajovo deňnuje komplexnost' práč,
ktoré aktivně dekonštruujú předpřipravené zovšeo-
becnenia vo vzťahu k veřejnému. Dielo Grahama
Landina je nehierarchické, propaguje rovnostárstvo
a bez žiadnej zjavnej příčiny pozýva k umeleckej
spolupráci. Je to dielo, ktoré zostupuje do ulic a vi-
zualizuje vnútorné limity veřejného priestoru.
PtíA/bť ^ Ai.

84