Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (43.2010)

M7: Ein Mädchen aus Ofen bricht sich das Genick,
indem sie von einer beschädigten Leiter fällt,
wird aber später wieder zum Leben erweckt.
Inschrift: [sic!]
pharG h. P%/ffwýhrň?

M8: König Matthias besiegt durch Fürbitte des hei-
ligen Paulus die Türken und bringt den Bey von
Smederevo um. Inschrift: AK/VAr čťfMťwt Rtw
A. óh/yťnA [sic!] yk/i'h/wp.

Klenbové mafby pútneho chrámu Narodenia Panny Marie
(býv. kostola pavlínov) a kaplnky Svätej studné v Marianke (Mariatal)


Pavlínsky kostol s kláštorom v Marianke, ktorý
v roku 1377 založil samotný král' Ludovít I. (Ludovít
Vefký z Anjou), postupné získával v ranom novověku
váčšiu a váčšiu dóležitosť: od roku 1540 bol kláštor
administratívnym centrom uhorskej provincie pav-
línskeho rádu a v 17. storočí sa stal chrám jedným
z najvýznamnějších pútnych miest Uhorska, a to
vďaka zázrakom spájajúcim sa so sochou Panny Márie
uchovávanou v kostole. Rovnako bolo miesto často
navštěvované habsburskými panovníkmi, příležitost-
né sa zdržiavajúcimi v neďalekej Bratislavě. Význam
Marianky tak pre pavlínsky rád, ako aj pre celú katolič-
ku komunitu bol v barokovom období podčiarknutý
vybavením jednotlivých budov - kláštora, kostola
i viacerých kaplniek situovaných v údolí, spolu vytvá-
rajúcich koncept barokovej sakrálnej krajiny.
Podl'a legendy bola zázračná socha Panny Márie
nájdená v studni v blízkosti kostola. V roku 1696 nad
studnou postavili kaplnku a v tom istom roku vyzdobil
neznámy maliar jej klenbu mal'bami prezentujúcimi
legendu póvodu zázračnej sochy. Osem scén, ktoré
boli v 19. storočí silné premal'ováné, znázorňuje prvý
zázrak spájaný so sochou i hlavné události z prvotnej
historie uctievania Panny Márie v Marianke, vrátane
výjavu, na ktorom král' Ludovít I. umiestňuje sochu
na ním vystávaný oltář. „Barokizácia" gotického kos-
tola v Marianke začala v polovici 17. storočia a bola
realizovaná v niekol'kých etapách, no gotický skelet
kostola bol v zásadě neustále rešpektovaný. Barokový
charakter interiéru tvořili mramorovanie stien a štuko-
vá dekorácia s mal'bami na gotickej sieťovej klenbe.
Prvou etapou v slede viacerých realizácií nástěn-
ných malieb bolo dekorovanie sanktuária v roku 1703
na objednávku Andreasa Kollenicsa (1664 — 1734),

pavlínskeho rádu. Fresky presbytéria boli
přemalované naj skór v roku 1736 a opätovne
v roku 1769 Josefom Ignazom Mildorferom (1719
- 1775); nakoniec padli za oběť regotizácii v roku
1877. Z dobových záznamov je ale zřejmé, že mal'by
zobrazovali zázrak spájajúci sa so sochou Panny Má-
rie i uhorského kráfa Ludovíta I. a římského cisára
Leopolda 1. preukazujúcich jej úctu.
Klenba lodě kostola bola vymal'ováná freskami
v roku 1728, a to znovu na objednávku Andreasa
Kollenicsa: kým fresky presbytéria prezentovali
Pannu Máriu z Marianky, obrazový program v lodi
bol zameraný na históriu pavlínskeho rádu a znázor-
ňoval tri základné námětové okruhy: legendu o sv.
Pavlovi Pustovníkovi, patronovi pavlínov; prenesenie
ostatkov svátca z Benátok do kláštora sv. Vavrinca
pri Budíne (Budaszentlórinc) v roku 1381 (v troch
scénách na poprsnici orgánového chóru); zázraky
připisované jeho ostatkom v Budaszentlórinc v 15.
storočí, ktoré sa udiali najmá vďaka uctievaniu a pros-
bám k sv. Pavlovi Pustovníkovi. Architektonicky
fragmentarizovaný povrch gotickej sieťovej klenby
vyžadoval naratívnosť a sekventovanie jednotlivých
scén a legenda o sv. Pavlovi Pustovníkovi bola zná-
zorněná v epickom cykle 24 scén, ktoré sprevádza
osem scén so zázrakmi sv Pavla Pustovníka. Program
fresiek móže byť interpretovaný aj ako vizuálny
ekvivalent středověkého líterárneho žánru A
řtztwA. Výzdoba lodě i kláštorného refektára (1712?)
sú založené na principe zhodnom s neskór vydanou
knihou rakúskeho pavlínskeho mnicha Mathiasa
Fuhrmanna (Viennae K32), ktorá
popisuje a prezentuje život sv. Pavla Pustovníka.
P/rA/hB y; B. B^/hýoyh

177